AMU PAPA LEÃO XIV NIA HOMÍLIA IHA MISSA DAHULUK HAHÚ NIA MINISTÉRIO PETRINO

Published on 28 May 2025 at 12:30

AMU PAPA LEÃO XIV NIA CELEBRAÇÃO EUCARÍSTICA

BA INÍCIO MINISTÉRIO PETRINO BISPO ROMA NIAN

Praça S. Pedro, 18.05.2025

Maun-alin Cardeal sira,

maun-alin bispo no na’ilulik sira,

distinto autoridade no membro husi corpo diplomático sira!

saudação ba peregrino sira be mai iha ocasião Jubileu Fraternidade sira nian,

maun-alin no feton sira!

Liu husi início ministério nebé ha’u hetan confiança atu hala’o, ha’u hakarak cumprimenta imi hot-hotu ho fuan nebé nakonu ho gratidão. Santo Agostinho hakerek: “Ita cria ami ba Ita, [Na’i,] no ami nia fuan sei la hakmatek wainhira seidauk fila ba Ita” (Confissões, 1,1.1).

Iha loron sira ikus ne’e, ita hasoru momento sira nebé nakonu tebe-tebes. Ita nia fuan triste ba Papa Francisco nia mate, no iha tempo susar sira ne’e, ita sente tiha duni hanesan saida mak Evangelho dehan “nu’udar bibi nebé bibi-atan laiha” (Mtt. 9,36). Iha duni loron primeiro Páscoa nian mak ita simu nia bênção ikus, no ho roman moris-hi’as nian, ita hasoru momento ida ne’e ho certeza ida katak Maromak nunca husik Nia povo, Nia halo hamutuk fila-fali wainhira sira fahe malu “nu’udar bibi-atan Nia tau-matan ba Nia bibi sira” (Jer. 31,10).

Iha espírito fiar nian ne’e mak Colégio Cardeal nian tur-hamutuk hodi hala’o Conclave. Mai husi história nebé la hanesan no dalan nebé la hanesan, ami tau hamutuk hakarak sira hotu iha Maromak nia liman atu hili sucessor S. Pedro nian, Bispo Roma nian, bibi-atan ida be iha kbi’it atu tau-matan ba rikusoin boot fiar cristão nian, no iha tempo nebé hanesan, atu haré ba dook, la’o ba hasoru mahusuk sira hotu, inquietação sira no desafio sira loron ohin nian. Ho itaboot sira nia oração sira, ami sente duni Espírito Santo nia serviço, nebé hatene tau-hamutuk instrumento musical diferente be book duni ita nia fuan no fo sai lian (melodia) ida de’it.

Sira hili ha’u be la ho mérito ruma, ho tauk no nakdedar, ha’u hamutuk ho imi nu’udar maun ida be hakarak sai atan ba imi nia fiar no imi nia ksolok, la’o hamutuk ho imi iha dalan Maromak nia Domin nian, nebé hakarak ita hotu hamutuk iha família ida de’it.

Domin no Unidade: ne’e mak dimensão rua nebé sai nu’udar missão nebé Jesus fo ba Pedro.

Tuir saida mak Evangelho haktuir, iha tasi-ibun Tiberíades nian, fatin nebé Jesus hahú Nia missão be simu husi Aman: “pescador” ema nian, atu salva ema husi ‘tasi’ sala no mate nian (hasai ema husi sala no mate nia laran). Wainhira Nia la’o liu husi tasi-ibun mak Nia bolu Pedro no sira seluk be hanaran apóstolo dahuku sira atu sai hanesan Nia “Pescador ema nian”; hafoin, liu tiha Nia Moris-hi’as, apóstolo sira mak lori nafatin missão ne’e ba oin, soe bei-beik no soe nafatin dai atu esperança Evangelho nian bele to'o ba tasi hotu, no navega iha tasi moris nian atu ema hot-hotu bele hasoru no hetan Maromak nia domin.

Oinsá mak Pedro lori nafatin kna’ar ida ne’e ba oin? Evangelho haktuir mai ita katak, Pedro bele lori nafatin ba oin tamba nia koko tiha ona Maromak nia domin rohan-laek no incondicional iha nia moris rasik, iha mos momento sira be nia falha no nega Jesus. Tamba ne’e, wainhira Jesus ko’alia ba Pedro, Evangelho usa verbo grego agapao, nebé refere ba Maromak nia domin mai ita, Nia saran-an nebé la reserva tan no labele sura, la hanesan ho ida nebé Pedro hatán, nebé descreve domin amizade nian, nebé ita sempre iha ba malu.

Wainhira Jesus husu ba Pedro: “Simão, João nia oan, o hadomi ha’u?” (Jo. 21,16), Jesus refere ba domin Aman Maromak nian. Bele dehan katak, Jesus hakrak dehan ba nia: se o hatene no koko tiha ona Maromak nia domin, be nunca hotu, ne’e mak o bele tau-matan ba Ha’u nia bibi sira; iha de’it Maromak Aman nia domin mak o bele hadomi o nia maun-alin sira “liu tan”, katak, saran-an ba o nia maun-alin sira.

Tanba ne’e, kna’ar ida be haraik ba Pedro mak “hadomi liu tan” no oferece nia moris ba Maromak nia bibi sira. Ministério Pedro nian ne’e hatudu duni liu husi domin oblativo (saran-an) ne’e, tamba Igreja Roma nian hatu’ur iha caridade no nia autoridade loloos mak Caridade Cristo nian. Ne’e la’os katak lori poder hodi kaer ema seluk, ho propaganda religiosa eh ho meio poder sira seluk, maibé kona de’it ba hadomi hanesan Jesus hadomi.

Hanesan Pedro afirma katak – Nia “nu’udar fatuk-inan, be badaen sira hewa’i tiha no ikus mai sai fatuk-inan didin-hun” (Act. 4,11). No fatuk ne’e mak Cristo karik, Pedro temque tau-matan ba bibi sira sem hanoin tentação sira katak nia nu’udar bibi-atan mesak eh nu’udar chefe ida nebé tau iha ema hotu nia leten, ikus hodi sai fali dominador ba ema sira nebé Cristo confia ba nia (cfr. 1Ped. 5,3); loloos ne’e mak, Jesus husu ba nia atu sai serví nia maun-alin sira nia fiar, la’o hamutuk ho sira: tanba ne’e, ita hot-hotu nu’udar “fatuk moris” (1Ped. 2,5), nebé liu husi ita nia Baptismo atu harí Maromak nia Kreda iha comunhão fraterna, ho Espírito nia harmonia, iha moris-hamutuk no diversidade. Hanesan S. Agostinho afirma: “Kreda ne’e hamri’ik liu husi ema hot-hotu nebé mantém harmonia ho nia belun sira no hadomi ema seluk” (Sermão 359,9).

Maun-alin no inan-feton sira, ha’u hakarak atu ita hotu hanoin ida de’it: Igreja ida nebé ida de’it, sinál unidade no comunhão, nebé sai rai-metan ba mundo ida be hatene simu ema seluk.

Iha ita nia tempo ohin loron, ita sei haré discórida (fahe-malu) barak, kanek barak nebé causa husi ódio, husi violência, husi preconceito, tauk tamba diferente, liu husi paradigma economia nian ida nebé explora rikusoin Rai nian no halo terus ema hirak be kiak. No iha problema barak ne’e nia leet, ita hakarak atu sai rai-metan uitoan ba unidade, comunhão no fraternidade. Ita hakarak dehan ba mundo, ho haraik-an no ksolok: haré ba Cristo! Hakbesik-an ba Nia! Simu nia futar Liafuan sira be haroman no consola! Rona ba Nia proposta domin nian atu imi sai família ida de’it: Iha Cristo único ita hotu sai ida de’it. Ida ne’e mak dalan ida nebé ita hotu sei halo hamutuk, entre ita no mos ho Igreja cristão sira seluk, ho sira seluk nebé iha religião seluk, ho hirak be kuda inquietação wainhira buka Maromak, ho ema feto no mane hotu be ho hakarak di’ak – atu ita construi mundo foun dia nebé dame mak ukun.

Ida ne’e mak espírito missionário nebé anima ita, sem taka-an de’it iha ita nia grupo ki’ik sira no la’os mos sente-an superior liu iha mundo; ita hotu hetan bolu atu fo Maromak nia domin ba ema hotu, atu nune’e, bele realiza duni unidade ida nebé la halakon diferença, maibé fo valor ba ema ida-idak nia história pessoal,cultura social  no religiosa povo hotu nian.

Maun-alin, inan-feton sira, ida ne’e mak tempo domin nian! Maromak nia caridade nebé halo ita sai maun-alin ne’e mak centro husi Evangelho, ho ha’u nia predecessor Leão XIII, ohin ita bele husu mai ita-an (ho nia liafuan): “Dame ne’e sei harí iha tempo badak, karik hanorin hirak ne’e estabele hotu iha sociedade?” (Carta Encíclica Rerum Novarum, 14).

Ho Espírito Santo nia roman no kbi’it, mai ita harí Igreja ida be hamri’ik iha Maromak nia domin no sinál unidade nian, Igreja ida be missionária, be loke liman ba mundo, be haklaken Maromak nia Liafuan, nebé la hakmatek de’it ho história no sai rai-metan harmonia ba humanidade.

Hamutuk, nu’udar povo ida de’it, hot-hotu maun no alin, ita la’o hamutuk ba hasoru Maromak no mai ita hadomi malu.

 

Texto original: Italiano - https://www.vatican.va/content/leo-xiv/it/homilies/2025/documents/20250518-inizio-pontificato.html

 

Traduz husi: Zeferino Mesquita Almeida


Add comment

Comments

There are no comments yet.