SANTO PADRE NIA HOMILIA IHA SOLENIDADE PENTECOSTES

Published on 8 June 2025 at 22:22

(JUBILEU BA MOVIMENTO, ASSOCIAÇÃO NO COMUNIDADE FOUN SIRA)

Praça S. Pedro – Domingo, 08.06.2025

Maun-alin no inan-feton sira,

     “Ohin nu’udar loron solene mai ita, nebé Na'i Jesus Cristo moris-hi’as tiha no hetan glória hodi sa’e ba Lalehan, Nia haruka Espírito Santo mai” (Santo Agostinho, Sermão 271,1). Ohin mos hafoun fila-fali saida mak acontece iha Cenáculo: Espírito Santo tun mai ita, hanesan anin-boot ida be halo ita la hakmatek, lian maka’as ida be halo ita hakfodak, hanesan ahi ida be fo roman mai ita (cfr. Act. 2,1-11).

      Hanesan ita rona iha primeira leitura, Espírito halo buat nebé extraordinário iha Apóstolo sira nia moris. Wainhira Jesus mate tiha, sira taka-an iha tauk no triste nia laran, maibé agora sira simu visão foun matenek fuan nian ida nebé tulun sira atu interpreta saida mak acontece tiha ona no halo experiência besik liu tan ho Cristo moris-hi’as nia presença: Espírito Santo manán tauk, harahun corrente fuan nian sira, halo kman kanek sira, haraik kbi’it no aten-brani ba sira atu sai ba hasoru ema hot-hotu hodi haklaken Maromak nia obra sira.

      Passagem Apóstolo sira nia hahalok haktuir katak iha tempo nebá, iha Jerusalém, ema barak be mai husi fatin oi-oin, maibé “ida-idak rona sira (apóstolo sira) ko’alia ho sira nia lian rasik” (v.6). Tanba ne’e, cenáculo nia odamatan sira nakloke hotu iha loron Pentecoste, basá Espírito loke hotu fronteira sira. Hanesan Bento XVI dehan: “Espírito Santo mak haraik dom compreensão nian. Hakat liu tiha ruptura nebé hahú iha Babel – confusão fuan nian, be halo ita funu-malu – no loke fronteira sira hotu. […] Igreja tenke sai duni hanesan agora ne’e: tenke loke fronteira entre povo sira no harahun barreira entre classe no raça sira. Iha Igreja nia laran labele iha hirak be ema haluha no hewai. Iha Igreja iha de’it mak maun-alin no inan-feton sira be livre iha Jesus Cristo” (Homília Amu Papa Bento XVI nian, 15 de maio, 2005). Ida ne’e mak figura di’ak ida husi Pentecoste nebé ha’u hakarak medita ho imi.

      Espírito loke fornteira sira no liliu iha ita nia an. Ne’e nu’udar dom ida nebé loke ita nia moris hodi hadomi. No Maromak nia presença ida ne’e harahun ita nia ulun-toos sira, ita nia taka-an, egoísmo, tauk sira be taka dalan mai ita no narcicismo be halo ita hanoin an de’it. Espírito Santo mai atu desafia ita, sai husi moris nebé laiha desenvolvimento, nakonu liu ho individualismo. Triste tebes wainhira haré iha mundo nebé nakonu ho oportunidade atu socializa, maibé ita monu liu ba risco atu moris paradoxalmente mes-mesak de’it; conecta beibeik maibé la iha capacidade atu “cria rede” (hamutuk); tama iha ema barak nia leet, maibé la’o lakon no mes-mesak.

      Maibé, Maromak nia Espírito halo ita descobre dalan foun ida atu haré no hala’o moris ne’e: nakloke-an atu hasoru ita nia an rasik, sai husi máscara sira be ita usa hela; lori ita ba hasoru Maromak, hanorin ita atu experimenta Nia ksolok; Nia convence ita – hanesan Jesus nia liafuan be ita foin rona – katak, ita hela nafatin iha domin karik, mak ita sei simu mos kbi’it atu halo tuir Nia liafuan, ho nune’e mak Nia liafuan sira sei muda ita. Nia loke fronteira sira iha ita nia an, atu ita nia moris ne’e bele sai fatin acolhimento (hatene simu ema seluk).

      Maromak nia Espírito loke mos fronteira iha ita nia relação sira. Tanba ne’e mak Jesus dehan, Dom ida ne’e nu’udar domin entre Nia ho Aman Maromak nian mak mai hela iha ita. Quando Maromak nia domin hela iha ita, muda mos ita atu nakloke an ba maun-alin sira, atu manán ita nia ulun-toos sira, atu hakat liu ita nia tauk ba ema hirak nebé la hanesan ho ita, atu hanorin paixão hirak be la hakmatek iha ita nia laran. Maibé Espírito mos transforma perigo hirak be subar hela iha ita nia an hodi estraga ita nia relação, hanesan desentendimento sira, preconceito sira, instrumentalização sira. Ho laran moras teb-tebes, ha’u hanoin mos katak, wainhira iha relação ida mak ho hanoin atu domina ema seluk, atitude ida be baibain cria violência, hanesan caso sira ikus-ikus ne’e hatudu liu husi oho inan-feto barak.

      Iha sorin seluk, Espírito Santo tulun ita atu moris relação ida loos no di’ak ne’e ho loloos: “domin, ksolok, dame, paciência, buat di’ak, fidelidade, laran-kmaus, autodomínio” (Gl. 5,22-23). Liu husi dalan hirak ne’e, Espírito loke-luan liu tan fronteira sira iha ita nia relação ho ema seluk no halo ita nakloke ba fraternidade. Ida ne’e nu’udar mos critério importante ida ba Igreja: Ita sai loloos nu’udar Igreja husi Cristo moris-hi’as no discípulo husi Pentecostes wainhira ita la iha fronteira no fahe-malu, wainhira iha Igreja ita hatene dialoga no simu-malu ho di’ak, tau hamutuk ita nia diversidade sira, no wainhira nu’udar Igreja, ita sai nu’udar fatin acolhedor no hospitaleiro ba ema hot-hotu.

      Ikus mai, Espírito loke mos fronteira entre povo sira. iha Pentecostes, apóstolo sira ko’alia hotu ema hirak be sira hasoru ne’e nia lian no caos nebé hasoru iha Babel ikus mai hetan fila-fali harmonia be hamoris husi Espírito. Wainhira Maromak nia I’is (Espírito) halo hamutuk ita nia fuan no haré ita nia maun-alin iha ema seluk ida, iha nebá, diferença sira sei la sai nu’udar ocasião atu fahe-malu no conflito, maibé sai nu’udar rikusoin hot-hotu nian, nebé ema hotu bele aproveita hodi la’o iha dalan, hamutuk, iha fraternidade.

      Espírito harahun fronteira no harahun muro indiferença no ódio nian, basá “Nia hanorin buat hotu mai ita” e “Nia fo hanoin Jesus nia Liafuan sira mai ita” (cfr. Jo. 14,26); tanba ne’e, uluk-nanain hanorin, fo hanoin no grava ukunfuan domin nian iha ita nia fuan, nebé Na’i Maromak tau iha klaran no importante liu buat hotu. No wainhira iha domin, sei la iha fatin ba preconceito sira, ba distância segurança nian nebé halo ita dook husi ema seluk, ba lógica exclusão nebé ita hamout-an ba, infelizmente, iha mos nacionalismo pótico sira.

      Celebra duni Pentecoste mak Papa Francisco dehan katak, “ohin loron iha mundo iha la-simu malu barak, fahe-malu barak. Ita conecta hela, maibé ita moris la liga malu, sai bulelu tanba indiferença no hetan hanesan husi solidão” (Homilia Papa Francisco, 28 de maio, 2023). Funu sira be doko ita nia planeta ne’e sai nu’udar sinál trágico ba buat hirak ne’e. Ita husu ba Espírito domin no dame nian, atu bele loke fronteira sira, harahun muro sira, halakon ódio no tulun ita atu moris nu’udar oan husi Aman ida de’it be iha Lalehan.

      Maun-alin no inan-feton sira: Pentecostes hafoun Igreja iha mundo! Ita hein katak anin Espírito nian be forte bele tun mai ita no loke froteira fuan nian iha ita nia laran, haraik graça encontro ho Maromak nian mai ita, haluan horizonte domin nian no tulun ita nia haka’as-an ba construi mundo ida nebé dame mak ukun.

Atu Maria Santíssima, Feto Pentecoste nian, Virgem be simu Espírito nia visita, Inan nakonu ho graça, acompanha ita no harohan mai ita.

 

Texto original: https://www.vatican.va/content/leo-xiv/it/homilies/2025/documents/20250608-omelia-pentecoste.html

 

 

Traduz husi: Zeferino Mesquita Almeida


Add comment

Comments

There are no comments yet.

Create Your Own Website With Webador