SOLENIDADE NATAL NA’I NIAN – MISSA KALAN

Published on 25 December 2025 at 12:52

Santo Padre Leão XIV nia homilia iha Missa Kalan Natal

Basílica S. Pedro, Quarta-Feira – 24.12.2025

Maun-alin no feton doben sira,

Tinan barak nia laran, iha Rai hot-hotu, ema buka atu fo naran ba fitun oioin sira be nonok iha lalehan nebá: iha ema nia imaginação, ema bele lê acontecimento sira iha futuro hodi hateke ba leten aas nebá, iha fitun sira nia leet, hodi buka lialoos nebé la hetan iha kraik ne’e, iha uma sira nia leet. La sente katak iha nakukun nia laran ida ne’e, sira nafatin hela ho confusão ho sira rasik nia si’ik sira. Maibé, kalan ida ne’e, «ema sira be la’o iha nakukun nia laran haré naroman boot ida; sira horik iha rai nakukun nian, maibé roman ida mosu ona ba sira» (Is 9,1).

Ida ne’e mak fitun ida nebé halo mundo hakfodak, roman ida nebé foin lakan no roman ne’e mosu mai ho moris: «Ohin, iha David nia knu’a, Maksoin ida sei moris ba imi, Nia mak Na’i nia Messias» (Lc 2,11). Iha tempo no fatin nebé de’it ita horik ba, mosu mai Ida nebé halo ita sente hanesan ita la existe. Ida nebé fo Nia moris mai ita mai moris hamutuk ho ita, haroman ita nia kalan sira ho Nia salvação. La iha tan nakukun ida nebé mak fitun ida ne’e la fo nia roman, basá ho nia roman ema hot-hotu haré rai-hun mutin husi moris foun no moris rohan-laek.

Ne’e mak Jesus, Emmanuel nia Natal. Iha Oan ida nebé hola isin nu’udar ema, Maromak la fo buat seluk tan, maibé Nia An rasik, «atu hasai ita husi sala hotu no halo ita sai Nia povo nebé moos» (Tt 2,14). Ida nebé soi ita husi kalan (nakukun) moris duni iha kalan: ita sei la buka ba dook tan loro-matan dadér nia ain-fatin iha fatin sideral sira, maibé hali’is de’it ulun hodi hateke ba sorin[1].

Sinal loloos nebé bele fo ba mundo be nakukun ne’e mak «Kosok-Oan be hafalun ho hena no hatoba iha balada han-fatin» (Lc 2,12). Atu hasoru Maksoin, ita la precisa hateke ba leten, maibé contempla buat saida maki ha kraik: Maromak nia omnipotência hatudu liu husi Kosok-Oan kbi’it-laek ida be foin moris; Liafuan rohan-laek nia eloquência hatudu liu husi Kosok-Oan ida nia tanis; Espírito nia santidade naroman liu husi Isin ki’ik-oan ida be foin fo haris no falun ho hena. Necessidade husi tau-matan no hamanas nebé Aman Maromak nia Oan fahe iha história ho Nia maun-alin sira hotu ne’e divina. Roman divina nebé mai husi Kosok-Oan ne’e tulun ita atu haré ema iha moris-foun nebé mosu mai.

Atu haroman ita nia delek, Maromak hakarak hatudu-An nu’udar ema ida ba ema seluk, Nia imagem loloos, tuir duni projeto domin nian ida nebé hahú ho criação mundo nian. Wainhira sala nia nakukun taka tiha lialoos providencial ida ne’e, mak «sei la iha tan fatin ba ema seluk, ba labarik sira, ba kiak sira, ba ema la’o-rai sira» (Bento XVI, Homilia iha Natal Kalan, 24.12.2012). Amu Papa Bento XVI nia liafuan hirak ne’e fo hanoin mai ita katak, iha rai ne’e la iha fatin ba Maromak karik la iha fatin ba ema: la simu (ema) ida katak la simu mos seluk. Maibé, wainhira iha fatin ba ema, mak sei iha mos fatin ba Maromak: então balada han-fatin mos bele sai lulik liu fali templo no Virgem Maria nia knotak nu’udar arca husi aliança foun.

Belun doben sira, ita admira ho Natal nia sabedoria. Liu husi Kosok-Oan Jesus, Maromak fo moris foun ida mai mundo: (Maromak) nia moris ba ema hot-hotu. Ne’e la’os ideia ida nebé bele resolve problema hot-hotu, maibé história domin nebé envolve ita hotu. Iha povo sira nia expectativa, Nia haruka Kosok-Oan ida, atu bele sai nu’udar liafuan esperança nian; iha ema terus-nain sira nia moras, Nia haruka Ida nebé labele defende, atu bele sai kbi’it hodi halo sira hamri’ik; iha violência no opressão, Nia halakan roman kma’us ida nebé haroman mundo ida ne’e nia oan sira hotu ho maksoin. Hanesan Santo Agostinho hakerek, «ema nia privilégio sira harahun los tiha ona o, to’o Maromak nia laran-luak de’it mak bele foti sa’e fali o» (Sermo in Natale Domini 188, III, 3). Loos duni katak, wainhira economia naksalak buka atu trata ema nu’udar mercadoria, Maromak hili atu sai hanesan ita, hodi hatudu ema ida-idak nia dignidade rohan-laek. Wainhira ema hakarak sai hanesan Maromak atu domina ema seluk, Maromak fali hakarak sai hanesan ema atu bele soi ita husi atan hot-hotu. Ida ne’e bele sai domin natoon atu bele muda ita nia história?

Resposta ne’e sei to’o mai, hanesan bibi-atan sira, ita mos hadér husi kalan mate nian ba roman moris nian be foin moris, hodi contempla Kosok-Oan Jesus. Iha balada han-fatin Belém nian, nebé Maria ho José nakonu ho admiração tau-matan ba Kosok-Oan be foin moris, lalehan be nakonu ho fitun ne’e nakfilak sai «exército anjo rihun ba rihun» (Lc 2,13). Sira nu’udar exército sira nebé desarmado no desarmante, basá sira hananu glória ba Maromak, nebé hatudu dame iha rai ne’e (cfr. v. 14): basá, iha Cristo nia fuan tuku-tuku vínculo ida nebé tau hamutuk ho domin lalehan ho rai, Criador no criatura sira.

Tanba ne’e, tinan kotuk Amu Papa Francisco dehan katak Jesus nua Natal ne’e hamoris iha ita «dom no compromisso atu lori esperança ba fatin sira nebé esperança lakon tiha ona», basá «hamutuk ho Nia mak ksolok ne’e sai barak, ho Nia mak moris ne’e bele muda, ho Nia mak esperança ne’e la bosok» (Homilia iha Natal Kalan, 24.12.2024). Ho liafuan hirak ne’e mak hahú mos Tinan Santo ne’e. Agora Jubileu besik dau-daun ona atu remata, Natal sai nu’udar tempo gratidão no missão mai ita. Gratidão ba dom sira nebé ita simu, missão atu sai sasin ba mundo. Hanesan Salmisa hananu: «Haklaken, loron ba loron, Nia maksoin, / haklaken Nia glória ba ema hotu / Nia kmo’ok sira ba povo hot-hotu» (Sal 96,2-3).

Maun-alin no feton sira, contemplação ba Liafuan be hola isin hamoris iha Igreja hotu liafuan foun no loos ida: então, mai ita haklaken ksolok Natal nian, nu’udar festa fiar, caridade no esperança nian. Nu’udar festa fiar nian, basá Maromak hola isin nu’udar ema no moris husi Virgem ida. Nu’udar festa caridade nian, basá Oan Maksoin nia dom realiza liu husi dedicação fraterna. Nu’udar festa esperança nian, basá Kosok-Oan Jesus halakan esperança iha ita no halo ita sai mensageiro dame nian. Ho virtude hirak ne’e iha ita nia fuan, hodi la ta’uk ba kalan, ita bele la’o ba hasoru rai-hun mutin nia loron foun.

 

[1] Jesus be lori roman, moris iha nakukun. Esperança ne’e la dook tan ona, maibé besik hela iha realidade ida nebé mukit. Precisa de’it mak haraik-an, halo-an ki’ik atu reconhece no hetan Nia.

 

Texto original:

https://www.vatican.va/content/leo-xiv/it/homilies/2025/documents/20251224-messa-notte-natale.html

Traduz husi: Zeferino Mesquita Almeida



25 December 2025
23 November 2025
16 November 2025
9 November 2025

Kona ba "Timor oan - Maromak oan"

    Nu'udar iniciativa pessoal husi - Zeferino Mesquita Almeida (seminarista diocesano, husi Arquidiocese de Dili; oras ne'e, estuda iha Pontifícia Universidade Gregoriana, Roma) - atu promove lian Tetun liu husi halo tradução ba documento sira, homília sira, mensagem sira nebé mai husi Santo Padre no Magistério Igreja Católica nian. Lian Tetun nebé hakerek iha sítio ne'e sei usa regra ortográfica Tetun Kreda nian, basá sei publica de'it hanoin hirak nebé liga ho fiar sarani nian, nu'udar dalan ida atu tulun sarani sira no ema hotu nebé hakarak conhece no comprende didi'ak mensagem Cristo nian. Sítio ne'e nakloke mos ba sugestão no crítica construtiva sira nebé hato'o husi leitór sira, tanba ne'e, sente livre ba, atu hato'o itaboot sira nia hanoin di'ak sira.

Add comment

Comments

There are no comments yet.

Create Your Own Website With Webador