Catequese - Documento sira iha Concílio Vaticano II
Constituição dogmática Lumen gentium
2. Kreda: realidade visível no espiritual
Praça S. Pedro – Quarta-feira, 04.03.2026
Maun-alin no feton doben sira, bom dia no bem-vindo!
Ohin ita continua hakle’an kona-ba Constituição conciliar Lumen Gentium, Constituição dogmática kona-ba Igreja.
Iha capítulo dahuluk, nebé ko’alia makás hodi hatán liliu kona-ba saida mak Igreja, nune’e desecreve Igreja nu’udar «realidade ida nebé complexa» (n.8). Agora ita bele husu mai ita nia an: complexo ida oinsá ne’e? Ema ruma bele hatán dehan Igreja ne’e commplexa tamba “complicada”, no tamba ne’e, difícil atu explica; ema ruma fali bele hanoin katak Igreja ne’e comlexa tamba mai hosi instituição ida nebé hamri’ik ona iha história durante tinan rihun-rua nia laran, ho nia caraterística nebé la hanesan ho instituição social eh religiosa seluk. Maibé iha lian latim, liafuan “complexa” hatudu liliu kona ba aspeto eh dimensão barak be la hanesan ne’e nia hamutuk ho ordem, iha realidade ida de’it nia laran. Tamba ne’e, Lumen gentium bele dehan katak Igreja nu’udar organismo nebé articula didi’ak, hodi tau dimensão ema no divina hamutuk, hodi la fahe-malu no la iha confusão.
Dimensão dahuluk ne’e ita bele hatene kedas, basá Igreja nu’udar comunidade ida nebé halibur mane no feto sira nebé fahe ksolok no esforço hodi sai sarani, ho ida-idak nia qualidade no buat hotu be kuran, haklaken Evangelho no sai nu’udar sinal Cristo nia presença nebé acompanha ita iha dalan moris nian. Maske nune’e, aspeto nebé hatudu liu hosi organização institucional, ne’e de’it la to’o atu descreve Igreja nia natureza loloos, basá Igreja iha mos nia dimensão divina; ne’e nu’udar dimensão ida nebé la’os hetan iha ideal perfeito ida, eh hosi nia membro sira nia superioridade espiritual, maibé liu hosi hatene loloos katak Igreja ne’e moris hosi Maromak nia plano domin ba ema, be hala’o liu hosi Cristo. Tamba ne’e, Igreja nu’udar comunidade rai ne’e nian no mos Cristo nia isin místico, ema lubun nebé visível no mistério espiritual, realidade be horik iha história no povo nebé la’o hodi ba to’o lalehan (LG, 8; CIC, 771).
Dimensão ema nian no divina ne’e horik hamutuk iha harmonia, la iha ida aas liu; Igreja moris hela ho paradoxo ida ne’e: nu’udar realidade ema nian no mos realidade divina nebé simu ema sala-nain, lori nia ba Maromak.
Documento Lumen Gentium ko’alia kona-ba Jesus nia moris, hodi explica kona-ba Igreja. Basá ema be hasoru Jesus (iha tempo nebá) iha rai Palestina, hasoru mos Jesus nia humanidade, Jesus nia matan, Nia liman, no Nia lian sira. Ema be decide atu tuir Nia hasoru duni experiência hosi Jesus nia hakarak atu simu, hosi Nia liman sira be haraik bênção, hosi Nia liafuan sira be soi no cura. Maibé iha tempo nebé hanesan, wainhira sira tuir Jesus, discípulo sira nakloke mos atu hasoru Maromak. Loos duni katak, Cristo nia isin, Nia futar-oin, Nia gesto no liafuan sira hatudu Maromak invisível liu hosi dalan visível.
Hosi Jesus nia realidade hirak ne’e, agora ita bele fila-fali ba Igreja: wainhira ita hateke besik ba Igreja, ita descobre dimensão humana liu hosi ema loloos sira, nebé dala-ruma hatudu kmo’ok hosi Evangelho, no dala-ruma mos kole no halo sala hanesan ema seluk. Biar nune’e, liu duni hosi Igreja nia membro sira no mos sira nia limite hosi aspeto rai ne’e nia, mak hatudu Cristo nia presença no ação salvação nian. Hanesan Papa Bento XVI dehan, la iha oposição entre Evangelho no instituição: estrutura Igreja nian sira serve duni atu «hala’o no concretiza Evangelho iha ita nia tempo» (Discurso ba bispo sira hosi Suiça, 09.11.2006). La iha Igreja ida nebé ideal no puro, nebé hafahe ho rai ne’e, maibé iha mak Cristo nia Igreja nebé ida de’it, hola isin iha história.
No ida ne’e duni mak nu’udar Igreja nia santidade: hatene katak Cristo horik iha nia Kreda no oferece-An nafatin liu hosi Kreda nia membro sira nia ki’ik no mukit. Wainhira ita contempla milagre nebé acontece nafatin iha Kreda mak ita bele hatene mos “Maromak nia método”: Nia hatudu-An liu hosi criatura sira nia mukit, hatudu-an no hala’o nafatin. Tamba ne’e iha Evangelii gaudium, Papa Francisco fo hanoin atu hot-hotu bele aprende atu «hasai sandália iha ema seluk nia rai lulik (cfr. Ex 3,5)» (n.169). Ida ne’e mak halo iha capacidade atu harí Kreda: la’os de’it organiza buat hirak be ita bele haré ne’e, maibé mos harí edifício espiritual nebé sai nu’udar Cristo nia isin, liu hosi hamutuk no caridade entre ita.
Basá, caridade mak hahorin nafatin [Cristo] be Moris-hi’as nia presença. Santo Agostinho dehan «hein katak ema hot-hotu bele preocupa de’it caridade, basá caridade de’it mak bele manán buat hotu; karik la iha caridade, buat hotu sei la folin, no wainhira iha caridade mak sei atrai buat hotu» (Serm. 354, 6,6).
(https://www.vatican.va/content/leo-xiv/it/audiences/2026/documents/20260304-udienza-generale.html)
AUDIÊNCIA GERAL (04.03.2026)
Praça S. Pedro – Quarta-feira, 04.03.2026
AUDIÊNCIA GERAL (18.02.2026)
Praça S. Pedro – Quarta-feira, 18.02.2026
AUDIÊNCIA GERAL (11.02.2026)
Aula Paulo VI – Quarta-feira, 11.02.2026
AUDIÊNCIA GERAL (04.02.2026)
Aula Paulo VI – Quarta-feira, 04.02.2026
AUDIÊNCIA GERAL (28.01.2026)
Aula Paulo VI – Quarta-feira, 28.01.2026
AUDIÊNCIA GERAL (21.01.2026)
Aula Paulo VI – Quarta-feira, 21.01.2026
Kona-ba "Timor oan - Maromak oan"
Nu'udar iniciativa pessoal hosi - Zeferino Mesquita Almeida (seminarista diocesano, hosi Arquidiocese de Dili; oras ne'e, estuda iha Pontifícia Universidade Gregoriana, Roma) - atu promove lian Tetun liu hosi halo tradução ba documento sira, homília sira, mensagem sira nebé mai hosi Santo Padre no Magistério Igreja Católica nian. Lian Tetun nebé hakerek iha sítio ne'e sei usa regra ortográfica Tetun Kreda nian, basá sei publica de'it hanoin hirak nebé liga ho fiar sarani nian, nu'udar dalan ida atu tulun sarani sira no ema hotu nebé hakarak conhece no comprende didi'ak mensagem Cristo nian.
Sítio ne'e nakloke mos ba sugestão no crítica construtiva sira nebé hato'o hosi leitór sira, tanba ne'e, sente livre ba, atu hato'o itaboot sira nia hanoin di'ak sira.
Add comment
Comments