Basílica Santa Sabina – 18.02.2026
Maun-alin no feton doben sira,
Wainhira hahú cada tempo liturgia nian ida, ita sempre descobre fila-fali ho ksolok graça foun hodi sai nu’udar Igreja, comunidade nebé halibur hamutuk atu rona Maromak futar Liafuan. Profeto Joel ko’alia mai ita no bolu ita ida-idak atu sai hosi ita nia taka-an, bolu ema ida-idak no público: «halibur povo hotu hodi purifica sira, halibur katuas no ferik sira, labarik ki’ik sira to’o bebé sira hotu» (Jl 2,16). Nia temi hotu ema sira be la difícil atu justifica sira nia ausência: ema mukit sira no sira be kbi’it-laek atu participa iha reunião boot sira. Hafoin, profeta temi mos kaben-nain sira: hafahe lai sira hosi sira nia hamutuk, atu sira mos bele hola parte iha comunidade boot. Tuir mai, na’ilulik sira mos, nebé hola parte ona – dala-ruma tamba de’it dever – «entre odamatan no altar» (v. 17); sira participa iha nebá atu tanis no buka liafuan nebé loloos ba ema hot-hotu: «Na’i, sadia Itaboot nia povo» (v. 17).
Ohin loron mos Quaresma ne’e nu’udar comunidade nia tempo forte: «halibur povo sira hodi purifica sira» (Jl 2,16). Ita hatene katak [ohin loron] ne’e difícil liu tan atu halibur ema barak atu sai povo ida de’it, la’os ho dalan nacionalista eh agressiva, maibé ho maneira ida atu ema ida-idak bele hetan nia fatin. Iha ne’e mak mosu povo ida nebé reconhece nia sala sira rasik, eh bele dehan, reconhece buat aat sira nebé mak la mai hosi inimigo sira be ita imagina de’it ne’e, maibé sira be iha duni ita nia fuan, be iha duni ita nia moris rasik no precisa hasoru ho aten-barani hodi foti responsabilidade. Ita tenke dehan duni katak ida ne’e nu’udar atitude nebé hasoru laloran, maibé nu’udar opção nebé loos, honesto no atraente, fácil mai ita atu dehan katak hahalok sira ne’e kbi’it la to’o atu hasoru mundo be nakonu ho problema. Loos duni, Igreja existe hanesan profecia ba comunidade sira nebé reconhece sira nia sala.
Loos duni katak sala ne’e pessoal, maibé sala ne hetan nia forma iha ambiente real no virtual sira nebé ita hasoru, liu hosi atitude hirak nebé ita hatudu ba malu, dala-barak hatudu liu hosi “estrutura sala nian” nebé autêntica ho ordem económica, cultural, política no bele mos religiosa. Bíblia hanorin mai ita katak, wainhira ita hili Maromak liu fali ídolo sira ne’e katak ita aten-barani atu sai livre no descobre fila-fali liberdade ida ne’e liu hosu êxodo, eh dalan ida. Ita la metin de’it iha fatin, hakmatek de’it, metin de’it iha ita nia fatin, maibé ita hamutuk atu bele book-an no hakat ba oin. Ita la naran hetan duni ema adulto, empresa no instituição sira nebé arrepende, nebé aten-barani atu dehan sira nia sala!
Ohin loron, entre ita mos ko’alia duni kona-ba possibilidade ida ne’e. Ohin loron, maske iha contexto secularizado, ho razão ida mak foinsa’e sira barak sente duni importância hosi loron ida ohin: Quarta-feira Cinzas. Foinsa’e sira duni mak hatene ho loloos katak iha possibilidade atu moris ho loloos, no iha responsabilidade ba buat hotu be la la’o loloos iha Igreja no iha mundo. Tamba ne’e, importante duni atu hahú fila-fali ho saida mak ita iha no se mak presente. «Ida ne’e mak loron di’ak, ida ne’e mak loron salvação nian!» (2Cor 6,2). Tamba ne’e, ita compreende mos katak objetivo hosi Quaresma ne’e la’os atu hasés tiha ita hosi hadi’a ita nia an, maibé atu loke ita nia an ba ema barak be la hakmatek no ho hakarak di’ak, be buka dalan ba hadi’a fila-fali moris ho loloos, iha dalan Reino Maromak nian no Nia justiça.
«Basá [povo sira] dehan: “nia Maromak iha nebé?”» (Jl 2,17). Profeta nia mahusuk ne’e nu’udar liafuan kro’at ida. Profeta fo hanoin mos mai ita kona-ba ema hirak be observa Maromak nia povo hosi liur ne’e nia hanoin. Nune’e, Quaresma lori ita ba muda direção – conversão – atu nune’e ema bele fiar ita nia haklaken sira.
Tinan 60 liu ba, wainhira taka tiha Concílio Vaticano II no liu semana balu, São Paulo VI hakarak celebra Rito Cinzas nian ba público, hodi halo loos ba ema hotu durante audiência geral ida iha Basílica S. Pedro, gesto ida nebé ohin loron mos ita sei hala’o. Nia dehan katak Rito Cinzas ne’e nu’udar «cerimónia penitencial ida nebé kbi’it makás no impressionante» (Audiência Geral, 23.02.1966), nebé desafia sentido comum, no mos tama iha questão cultura nian. Nia dehan: «ita ema otas ne’e nian, bele husu mai ita nia an, karik ita sei bele compreende pedagogia ida ne’e. Ita sei hatán loos duni. Basá ida ne’e pedagogia realista ida. Ida ne’e nu’udar convite sério ida ba lialoos. Cerimónia ida ne’e lori ita ba visão loos hosi ita nia existência no ita nia destino».
Paulo VI dehan katak “pedagogia penitencial” ida ne’e «halo ema otas ne’e nian hakfodak tamba aspecto rua»: uluk-nanain mak, «ema moderno nia capacidade atu monu ba ilusão, hodi confunde kona-ba moris ho valor sira»; aspecto daruak mak «pessimismo fundamental», nebé Papa Montini hakarak dehan, «ema nia documentação sira be ohin loron oferece liu hosi filosofia, literatura, espetáculo sira be ohin loron hakarak hatudu buat hotu nia folin-laek, moris nia susar no metafísica hosi buat be la fo valor no buat laek. Hirak ne’e nu’udar apologia hosi cinzas (rai-rahun)».
Ohin ita bele reconhece profecia sira be iha liafuan ne’e no sente liu hosi rai-rahun be kose mai ita nia rentós todan hosi mundo be nakonu ho problema, cidade sira be rahun tamba funu: rai-rahun direito internacional no justiça povo sira nian, rai-rahun ecossistema tomak no concórdia ema hotu nian, rai-rahun hosi hanoin crítico no matenek uluk nian sira, rai-rahun hosi sentido lulik be horik iha criatura ida-idak.
Nune’e povo sira husu, «nia Maromak iha nebé?». Loos duni, belun doben sira, história husu ida ne’e mai ita, maibé uluk-nanain, ita nia consciência mos husu: hodi bolu mate ho naran, lori todan hosi nia sinal sira, maibé sai sasin ba moris-hi’as. Reconhece ita nia sala hodi muda ita nia an ne’e mos nu’udar ona sinal di’ak ida no mos sasin moris-hi’as nian: ne’e katak, ita la horik de’it iha rai-rahun larak, maibé ita hamriik hodi harí fila-fali. Então Tríduo Pascal nebé ita sei celebra iha hodi taka Quaresma ne’e, sei hatudu hotu nia kmo’ok no significado. Liu hosi penitência, halo ita hola parte mos iha passagem hosi mate ba moris, hosi kbi’it-laek ba possibilidade be mai hosi Maromak.
Tamba ne’e, Mártir uluk nian no ohin loron nian sira hatudu roman nu’udar pioneiro hosi ita nia dalan ba to’o Páscoa. Tradição tuan Roma nian kona-ba stationes Quaresma nian ne’e – nebé ohin hahú – ne’e hakarak hanorin ita: hakarak liu atu iha movimento, nu’udar peregrino, hanesan estação – statio – hamutuk ho Mártir sira nia “memória”, nebé hala’o iha basíilica sira iha Roma. Ida ne’e dala-ruma bele sai convite mai ita atu halo tuir sasin kmo’ok sira be oras ne’e namkari iha mundo ne’e karik? reconhece fatin, história no naran sira hosi ema sira nebé hili dalan Bem-aventurança nian no lori nia consequência ba to’o rohan. Fini-musan rihun ba rihun mak sente hanesan lakon tiha ona, maibé kuda hela iha rai ne’e, prepara hela to’os boot nebé ita mak sohi. Hanesan Evangelho dehan mai ita, Quaresma hasai ita hosi hakarak ida ema atu haré ita (cfr. Mt 6,2.5.16), hanorin ita atu haré buat be moris, be naktubun no lori ita ba serví. Ida ne’e mak sintonia kle’an nebé liu hosi ema be hadera-an iha nonook laran, harohan no hadomi, bele hamutuk ho Maromak moris nain, ita nia Aman no ema hotu nian. Ho ita nia an tomak no ita nia fuan, ita fila-fali ba Nia, ho simplicidade no ksolok.
(https://www.vatican.va/content/leo-xiv/it/homilies/2026/documents/20260218-ceneri.html)
DOMINGO RAMOS NO NA’I NIA PAIXÃO
Praça S. Pedro, Domingo – 29.03.2026
QUARTA-FEIRA CINZAS
Basílica Santa Sabina – 18.02.2026
FESTA APRESENTAÇÃO NA’I NIAN
Basílica S. Pedro, Segunda-feira – 02.02.2026
SOLENIDADE CONVERSÃO SÃO PAULO NIAN
Basílica S. Paulo Extramuros, Domingo – 25.01.2026
FESTA BATISMO NA’I NIAN
Capela Sistina, Domingo – 11.01.2026
CONCISTÓRIO EXTRAORDINÁRIO
Basílica S. Pedro, Quinta-feira – 08.01.2026
Kona-ba "Timor oan - Maromak oan"
Nu'udar iniciativa pessoal hosi - Zeferino Mesquita Almeida (seminarista diocesano, hosi Arquidiocese de Dili; oras ne'e, estuda iha Pontifícia Universidade Gregoriana, Roma) - atu promove lian Tetun liu hosi halo tradução ba documento sira, homília sira, mensagem sira nebé mai hosi Santo Padre no Magistério Igreja Católica nian. Lian Tetun nebé hakerek iha sítio ne'e sei usa regra ortográfica Tetun Kreda nian, basá sei publica de'it hanoin hirak nebé liga ho fiar sarani nian, nu'udar dalan ida atu tulun sarani sira no ema hotu nebé hakarak conhece no comprende didi'ak mensagem Cristo nian.
Sítio ne'e nakloke mos ba sugestão no crítica construtiva sira nebé hato'o hosi leitór sira, tanba ne'e, sente livre ba, atu hato'o itaboot sira nia hanoin di'ak sira.
Add comment
Comments