Praça S. Pedro, Domingo – 05.04.2026
Maun-alin no feton doben sira,
criação hotu ohin naroman ho roman foun, hosi rai hasa’e knananuk hahí nian, ita fuan hananu ho ksolok: Cristo moris-hi’as tiha ona hosi mate, no ita mos moris-hi’as hamutuk ho Nia ba moris foun!
Liafoun Páscoa nian ida ne’e hako’ak mistério hosi ita nia moris no história nia destino, no to’o mos mai ita iha rai-ku’ak kle’an mate nian, be dala-barak hanehan ita no halo ita sente ta’uk. Ida ne’e loke ita ba esperança be la lakon, ba roman ida nebé la lakon, ba ksolok boot nebé la iha buat ida mak bele halakon: mate lakon tiha ona, mate sei la iha tan kbi’it hasoru ita!
Ida ne’e nu’udar lia-menon ida nebé la’os sempre fácil atu simu, promessa ida nebé todan mai ita atu simu, basá mate nia kbi’it ameaça beibeik ita, iha ita nia laran no liur.
Iha ita nia laran, wainhira sala nia todan taka-dalan mai ita atu foti oin; wainhira desilusão no mesak sira be ita sente hamamuk ita nia esperança; wainhira preocupação no laran-moras sira taka-dalan ba ksolok moris nian; wainhira ita sente triste no kole, wainhira ita sente ema trai eh la simu ita, wainhira ita tenke hasoru ita nia fraqueza sira, ho terus, ho lakon kbi’it hosi loron ba loron, sente hanesan ita iha hela dalan rai-ku’ak ida no ita la hateke hetan dalan atu sai.
Maibé mos iha ita nia liur, mate hein nafatin ita. Ita haré mate ne’e presente iha injustiça sira, iha ema balu nia egoísmo, iha opressão ba ema kiak sira, iha lakon atenção ba ema sira be mukit liu. Ita haré mate iha violência, iha mundo nia kanek, iha halerik sira tamba abuso be hanehan ema kbi’it laek sira, tamba tau osan hanesan idolatria hodi explora rai nia rikusoin sira la ho respeito, tamba violência funu nian sira be oho no sobu.
Ho realidade hirak ne’e, Na’i nia Páscoa convida ita atu hateke sa’e no loke ita nia fuan. Na’i nia Páscoa habosu nafatin ita ho fini-musan vitória be Nia promete ona, iha ita nia espírito no ita nia história. Nia halo ita la’o iha dalan, hanesan Maria Madalena no Apóstolo sira, atu bele halo ita descobre katak Jesus nia rate mamuk tiha ona, tamba ne’e, iha mos fatin ba moris foun ida be moris fila-fali iha mate hotu be ita sente. Na’i moris hela no horik ho ita. Liu hosi roman moris-hi’as nian be mosu iha nakukun laran, Nia entrega ita nia fuan ba esperança ida be hamahan ita: mate nia kbi’it la’os destino ikus ba ita nia moris. Nia orienta ita hodi la’o ba to’o plenitude, dala ida de’it no ba nafatin, basá ho Cristo be moris-hi’as, ita mos moris-hi’as ona.
Amu Papa Francisco fo hanoin mai ita, iha nia Exortação apostólica dahuluk, Evagelii gaudium, nia dehan katak Cristo nia moris-hi’as «la’os buat nebé tempo uluk nian; (maibé) iha kbi’it moris ida nebé penetra mundo ida ne’e. Iha tempo nebé sente hanesan buat hotu mate, iha nebá mak moris-hi’as naktubun fila-fali iha fatin hotu. Ne’e nu’udar kbi’it ida nebé la iha comparação. Loos duni katak dala-barak sente hanesan Maromak la iha: ita haré injustiça sira, buat aat sira, indiferença no crueldade nebé nunca hotu. Maibé mos loos duni katak, iha nakukun laran, começa naktubun nafatin buat foun ruma nebé, kleur eh lalais sei produz nia fuan» (n. 276).
Maun-alin no feton sira, Na’i nia Páscoa fo esperança ida ne’e mai ita, fo hanoin mai ita katak, iha Cristo be moris-hi’as, hatudu possibilidade hosi criação foun ida hosi loron ba loron. Ida ne’e mak ohin Evangelho dehan mai ita, nebé haktuir ho tempo loloos kona-ba evento moris-hi’as nian: «Iha loron dahuluk semana nian» (Jo 20,1). Cristo nia moris-hi’as lori fila-fali ita ba criação, ba loron dahuluk nebé Maromak halo mundo ne’e, no haklaken mos mai ita katak, moris foun ida, be kbi’it makás liu mate, agora naktubun daudaun hela ba humanidade.
Páscoa ne’e nu’udar criação foun be Na’i Moris-hi’as haraik hela. No ita be moris-hi’as ona ho Cristo, mak tenke lori ida ne’e bai ha dalan sira iha mundo ne’e. Ita halai hanesan Maria Madalena, haklaken ba ema hotu, lori mos ksolok moris-hi’as nian ho ita nia moris, atu nune’e bele roman moris nian bele nabilan mos iha fatin nebé mak mate nia kbi’it sei iha.
Hein katak Cristo, ita nia Páscoa, bele haraik bênção mai ita no haraik Nia dame ba mundo tomak!
(https://www.vatican.va/content/leo-xiv/it/homilies/2026/documents/20260405-pasqua.html)
DOMINGO – NA’I NIA MORIS-HI’AS
Praça S. Pedro, Domingo – 05.04.2026
SÁBADO SANTO – VIGÍLIA PASCAL
Basílica S. Pedro, Sábado Santo – 04.04.2026
QUINTA-FEIRA SANTA – NA’I NIA HAN-KALAN IKUS
Basílica S. João Latrão, Quinta-feira Santa – 02.04.2026
MISSA CRISMAL
Basílica S. Pedro, Quinta-feira Santa – 02.04.2026
DOMINGO RAMOS NO NA’I NIA PAIXÃO
Praça S. Pedro, Domingo – 29.03.2026
QUARTA-FEIRA CINZAS
Basílica Santa Sabina – 18.02.2026
Kona-ba "Timor oan - Maromak oan"
Nu'udar iniciativa pessoal hosi - Zeferino Mesquita Almeida (seminarista diocesano, hosi Arquidiocese de Dili; oras ne'e, estuda iha Pontifícia Universidade Gregoriana, Roma) - atu promove lian Tetun liu hosi halo tradução ba documento sira, homília sira, mensagem sira nebé mai hosi Santo Padre no Magistério Igreja Católica nian. Lian Tetun nebé hakerek iha sítio ne'e sei usa regra ortográfica Tetun Kreda nian, basá sei publica de'it hanoin hirak nebé liga ho fiar sarani nian, nu'udar dalan ida atu tulun sarani sira no ema hotu nebé hakarak conhece no comprende didi'ak mensagem Cristo nian.
Sítio ne'e nakloke mos ba sugestão no crítica construtiva sira nebé hato'o hosi leitór sira, tanba ne'e, sente livre ba, atu hato'o itaboot sira nia hanoin di'ak sira.
Add comment
Comments