Amu Papa Leão XIV nia Lia-menon no Bênção Urbi et Orbi iha Celebração Páscoa 2026
Lógia Central Basílica S. Pedro nian, Domingo – 05.04.2026
Maun-alin no feton sira,
Cristo moris-hi’as ona! Ksolok Páscoa nian!
Hosi otas ba otas mak Kreda hananu ho ksolok ba acontecimento nebé sai nu’udar origem no abut ba Kreda nia fiar: «Moris nia nain mate tiha / maibé agora, moris, manán. / Ami hatene no ami fiar: / Cristo moris hi’as duni hosi mate. / Oh Liurai manán-nain, / sadi’a ami» (Sequência Pascal).
Páscoa ne’e nu’udar vitória ida: moris manán mate, roman manán nakukun, domin manán ódio. Vitória ida be ho folin aas liu hotu mak: Cristo, Maromak moris nia Oan (cfr. Mt 16,16) tenke mate, no mate iha cruz, wainhira terus tiha ba condenação nebé la justo, hafoin hasoru torturação makás, no hasulin Nia ran sira hotu. Hanesan Bibi-oan sala-laek loloos, Nia lori mos mundo nia sala (cfr. Jo 1,29; 1Pe 1,18-19) ho nune’e mak Nia hasai ita no criação hotu hosi buat aat nia ukun.
Maibé oinsá mak Jesus manán? Ho kbi’it saida mak Nia halakon Funu-baluk uluk nian, liurai-oan mundo ne’e nian (cfr- Jo 12,31) dala ida de’it no ba nafatin? Ho kbi’it saida mak Nia moris-hi’as hosi mate, hodi la fila-fali ba moris uluk nian, maibé tama ba moris rohan-laek hodi Nia isin rasik loke dalan hosi mundo ne’e ba to’o Aman?
Kbi’it ida ne’e, poder ida ne’e mak Maromak rasik, Domin ida be halo no hahoris, Domin fiel to’o rohan, Domin be perdua no soi.
Cristo ita nia «Liurai manán-nain», luta tiha ona no manán funu liu hosi husik Nia An total ba Aman nia hakarak, ba Aman Nia plano salvação (cfr. Mt 26,42). Nune’e Nia la’o iha dalan diálogo ne’e to’o rohan, la’os ho liafuan, maibé ho hahalok: Nia hola isin ida hodi hetan fila-fali ita be lao lakon dalan, Nia sai Atan atu hasai ita hosi moris atan nian, Nia mate iha cruz atu bele fo moris mai ita nu’udar mortal ne’e.
Kbi’it ida be halo Cristo moris-hi’as ne’e la liu hosi dalan violência. Hanesan loloos ho trigo musan (fini musan) be monu ba rai, naktubun, nakloke ho nia tahan sira, boot no muda sai aihán di’ak. No hanesan mos ho ema nia fuan, nebé kanek tamba liafuan kro’at, la simu buat nebé mai hosi vingança, no nakonu ho piedade, harohan ba ida be ofende ne’e.
Maun-alin no feton sira, ida ne’e mak kbi’it loloos be lori dame ba humanidade, atu hahoris relação sira be respeitoso iha nível oioin: entre ema ho ema, família sira, grupo social sira, nação sira. La’os ho visão ba interesse pessoal, maibé ba ema hotu nia di’ak; la’os atu impõe ema ida nia plano de’it, maibé contribui atu hanoin no concretiza hamutuk ho ema seluk.
Loos duni, Cristo nia moris-hi’as mak princípio ba humanidade foun, nu’udar dalan loloos atu tama ba rai be promete tiha ona, rai nebé justiça, liberdade no dame mak ukun, rai nebé ema hot-hotu haré malu nu’udar maun-alin no feton, oan hosi Aman ida de’it, Aman be Domin, Moris no Roman.
Maun-alin no feton sira, liu hosi Nia moris-hi’as ne’e, Na’i hakarak koko liu tan ita ho ita nia liberdade. Iha rate be mamuk ne’e nia oin, ita bele hakonu ita nia an ho esperança no admiração hanesan discípulo sira, eh bele mos ho ta’uk hanesan soldado no fariseu sira - nebé tenke bosok hodi taka atu nune’e povo keta fiar katak Ida be ema oho tiha ne’e moris-hi’as tebes duni (cfr. Mt 28,11-15)!
Husik ita nia an atu Cristo hakonu ita ho roman Páscoa nian! Husik atu ho Nia domin boot mai ita bele muda ita nia fuan! Hein katak se mak kaer kilat iha liman bele rai tiha! Atu se mak iha poder hodi hahú funu, bele hili dame! La’os dame ida be hetan liu kbi’it, maibé ho diálogo! La’os ho hakaran atu domina ema seluk, maibé atu hasoru malu!
Ita hatoman-an tiha ho violência, ita husik ita nia an ba violência no halo ita sai indiferente. Indiferente ba ema rihun be mate. Indiferente ba ba consequência hosi ódio no conflito sira. Indiferente ba consequência económica no social sira nebé mosu, nebé ita hotu sente hela. Mosu daudaun “globalização indiferença nian” nebé boot ba beibeik, hanoin fila-fali liafuan kmo’ok hosi Papa Francisco, nebé tinan kotuk iha duni lógia ida ne’e, nia hato’o lia-menon ikus ba mundo, hodi fo hanoin mai ita katak: «ita haré loro-loron, iha hakarak barak atu oho no sobu liu hosi conflito sira be mosu iha fatin-fatin» (Lia-menon Urbi et Orbi, 20.04.2025).
Cristo nia cruz fo hanoin beibeik mai ita kona-ba terus no moras be mate lori mai, no terus he hetan liu hosi cruz ne’e. Ita hot-hotu ta’uk ba mate, no tamba ta’uk ne’e mak ita fila kotuk, lakohi atu haré. Ita labele sai indiferente nafatin! No labele simu katak buat ne’e normal! Santo Agostinho hanorin katak: «Karik o ta’uk ba mate, então hadomi moris-hi’as!» (Sermão 124, 4). Ita mos hadomi moris-hi’as, nebé fo hanoin mai ita katak mate ne’e la’os liafuan ikus, basá nia lakon tiha ona ho [Jesus] be Moris-hi’as.
Nia hakat liu mate atu bele haraik moris no dame mai ita: «Ha’u haraik dame ba imi; Ha’u fo Ha’u damen ba imi. La’os dame be hanesan mundo fo, maibé dame ida nebé Ha’u mak fo» (Jo 14,27). Dame be Jesus haraik mai ita ne’e la’os de’it ida be hapara funu, maibé ida nebé bok no muda ita ida-idak nia fuan! Mai ita converte ba Cristo nia dame! Mai ita rona halerik dame nian be sai hosi fuan! Tamba ne’e, ha’u convida hot-hotu atu hamutuk ho ha’u iha vigília oração ba dame nebé ita sei hala’o iha ne’e, iha Basílica S. Pedro, iha sábado oin, 11 abril.
Iha loron festa ida ne’e, mai ita husik tiha hakarak sira atu halo conflito, domínio no poder, no ita husu ba Na’i atu haraik Nia dame ba mundo be nakonu ho funu, ódio no indiferença, nebé halo ita sente kbi’it-laek hasoru buat aat. Ita hasa’e ba Na’i fuan hirak be terus no hein hela dame loloos be Nia de’it mak bele haraik. Ita confia iha Nia no loke ita nia fuan ba Nia! Nia de’it mak bele halo foun buat hotu (cfr. Ap 21,5)!
Ksolok Páscoa!
(https://www.vatican.va/content/leo-xiv/it/messages/urbi/documents/20260405-urbi-et-orbi-pasqua.html)
SANTO PADRE NIA LIA-MENON “URBI ET ORBI” – PÁSCOA 2026
Lógia Central Basílica S. Pedro nian, Domingo – 05.04.2026
DOMINGO – NA’I NIA MORIS-HI’AS
Praça S. Pedro, Domingo – 05.04.2026
SÁBADO SANTO – VIGÍLIA PASCAL
Basílica S. Pedro, Sábado Santo – 04.04.2026
QUINTA-FEIRA SANTA – NA’I NIA HAN-KALAN IKUS
Basílica S. João Latrão, Quinta-feira Santa – 02.04.2026
MISSA CRISMAL
Basílica S. Pedro, Quinta-feira Santa – 02.04.2026
DOMINGO RAMOS NO NA’I NIA PAIXÃO
Praça S. Pedro, Domingo – 29.03.2026
Kona-ba "Timor oan - Maromak oan"
Nu'udar iniciativa pessoal hosi - Zeferino Mesquita Almeida (seminarista diocesano, hosi Arquidiocese de Dili; oras ne'e, estuda iha Pontifícia Universidade Gregoriana, Roma) - atu promove lian Tetun liu hosi halo tradução ba documento sira, homília sira, mensagem sira nebé mai hosi Santo Padre no Magistério Igreja Católica nian. Lian Tetun nebé hakerek iha sítio ne'e sei usa regra ortográfica Tetun Kreda nian, basá sei publica de'it hanoin hirak nebé liga ho fiar sarani nian, nu'udar dalan ida atu tulun sarani sira no ema hotu nebé hakarak conhece no comprende didi'ak mensagem Cristo nian.
Sítio ne'e nakloke mos ba sugestão no crítica construtiva sira nebé hato'o hosi leitór sira, tanba ne'e, sente livre ba, atu hato'o itaboot sira nia hanoin di'ak sira.
Add comment
Comments