Santo Padre Leão XIV nia discurso ba mestre sira iha ocasião Jubileu Mundo Educativo nian
Praça S. Pedro – Sexta-Feira, 31.10.2025
Dame horik ho imi!
Maun-alin no feton doben sira, bom dia no bem vindo!
Ha’u haksolok tebes bele hasoru malu ho imi: mestre sira be mai husi fatin oioin no serviço iha nível oioin, husi Ensino Básico to’o Universidade.
Hanesan ita hatene katak, Igreja nu’udar Inan no Mestra (cfr S. João XXIII, Carta enc. Mater et magistra, 15/05/1961, 1), no imi contribui atu fo sai Igreja nia figura ida ne’e iha estudante barak liu husi educação nebé imi dedica-an ba. Atu dehan katak, liu husi imi nia carisma sira, metodologia sira, pedagogia no experiência sira be imi iha, no husi imi nia empenho “ho lian ida de'it” iha Igreja, Diocese, Congregação sira, Instituto religioso sira, associação no movimento sira, imi garante foinsa’e barak atu hetan formação nebé sira precisa, imi tau nafatin atenção ba ema nia di’ak, liu husi transmissão conhecimento humanístico no científico.
Ha’u mos uluk nu’udar professor iha instituição educativa sira iha Ordem Santo Agostinho nian. Tanba ne’e, ha’u hakarak fahe ha’u nia experiência ba imi, hodi foti fila-fali aspecto haat husi doutrina Doctor Gratiae nian nebé ha’u considera sai nu’udar abut ba educação cristã: Interioridade, Unidade, Domin noKsolok. Buat haat ne’e nu’udar princípio nebé ha’u hakarak atu sai ai-riin ba dalan nebé ita bele la’o hamutuk, atu nune’e husi sorumutu ida ne’e bele sai início husi percurso comum ida hodi hamoris no hariku malu liu tan.
Kona ba interioridade, Santo Agostinho dehan nune’e, «lian sira husi ita nia lia-fuan ba to’o iha tilun, maibé mestre ida be loloos ne’e hela iha laran» (In Epistolam Ioannis ad Parthos Tractatus 3,13), no nia hatutan tan: «ema sira nebé mak Espírito la guia iha laran, sira sei fila no la aprende buat ida» (ibid.). Ida ne’e fo hanoin mai ita nune’e, ita sala wainhira ita hanoin katak hanorin ne’e ho de’it liafuan kmo’ok no precisa classe, laboratório no biblioteca nebé di’ak. Buat hirak ne’e hanesan de’it dalan no fatin físico; loos duni katak importante, maibé Mestre ne’e hela ona iha laran. Lialoos ne’e la liu husi lian, muro eh corridor sira, maibé liu husi hasoru malu be kle’an entre ema ho ema, karik ida ne’e la iha mak proposta educação nian sei la sucesso.
Ita moris hela iha mundo ida nebé ecrã no filtro tecnologia nian mak domina, nebé dala-barak superficial de’it, iha nebé estudante sira precisa tulun atu bele tama ba iha contacto ho sira nia interioridade. No la’os sira de’it! Mestre sira mos hanesan, dala-barak sente kole no todan ho serviço burocrático sira, hetan duni risco atu haluha saida mak São John Henry Newman habadak ho liafuan: cor ad cor loquitur (“ko’alia husi fuan ba fuan”) no Santo Agostinho recomenda tiha ona, hodi dehan: «keta sai husi o nia an, maibé fila-fali ba o nia an rasik, Lialoos ne’e horik iha ema nia fuan» (De vera religione, 39, 72). Liafuan hirak ne’e convida ita atu haré ba formação ne’e nu’udar dalan ida nebé mestre ho estudante la’o hamutuk (cfr São João Paulo II, Const. ap. Ex corde Ecclesiae, 15/08/1990, 1), nune’e (mestre no estudante) consciente nafatin katak sira la buka buat nebé folin la iha, maibé iha tempo nebé hanesan, wainhira buka no hetan tiha ona, continua buka ba nafatin. Liu husi esforço haraik-an no fahe ba malu ne’e de’it – nebé iha contexto escola nian configura-an ho projeto educativo – mak bele lori estudante no mestre sira hakbesik-an ba lialoos.
Ita hakat ba liafuan daruak: Unidade. Hanesan karik imi hatene ona, ha’u nia moto mak: In Illo uno unum. Ida ne’e mos Santo Agostinho nia liafuan ida (cfr Comentário ba Salmo sira 127,3), nebé fo hanoin mai ita katak iha Cristo de’it mak ita bele hetan unidade ida loloos ne’e, hanesan membro ida de’it iha Ulun no hanesan belun la’o-rai iha dalan aprendizagem nebé la hotu iha moris ne’e.
Dimensão ida “ho” (Latim: cum) ne’e, mosu beibeik iha Santo Agostinho nia obra sira, sai nu’udar abut iha contexto educativo sira, hanesan desafio ida atu “sai husi centro rasik” (la coloca ita nia an rasik nu’udar centro ba buat hotu) no nu’udar estímulo atu bele naktubun. Ho razão ida ne’e, ha’u decide atu foti fila-fali no atuliza projeto husi Pacto Educativo Global, nebé sai hanesan intuição profética husi ha’u nia venerado predecessor, Papa Francisco. Hanesan saida mak Mestre Hipona hanorin tiha ona, ita nia an rasik ne’e la’os ita nian, (S. Agostinho) dehan «o nia klamar […] la’os o nian rasik, maibé pertence mos ba o nia maun-alin sira» (Ep. 243, 4, 6). No karik ida ne’e loos iha sentido geral, ne’e katak loos liu tan iha reciprocidade processo educativo nian rasik, iha nebé fahe conhecimento ne’e bele configura hanesan mos hahalok domin nebé boot liu.
Ho nune’e, liafuan datoluk mak: Domin. Santo Agostinho nia liafuan ida halo ita reflete kona ba domin, dehan nune’e: «Domin ba Maromak mak ordem dahuluk husi ukun-fuan sira, domin ba maun-alin sira mak ordem dahuluk iha ita nia hahalok» (In Evangelium Ioannis Tractatus 17, 8). Nune’e, iha dalan formação (escola) nian, ema ida-idak bele husu ba nia an: comitmento saida mak sei halo atu atende necessidade sira nebé urgente liu, hanesan esforço atu harí mos ponte diálogo no dame nian hahú husi comunidade escola nia laran, hanesan capacidade atu hakat liu preconceito eh visão sira nebé limitada, hodi nakloke ba processo apreendizagem hamutuk, hanesan esforço hodi sai ba hasoru hirak be kbi’it-laek, kiak no ema la simu, no hatán ba sira nia necessidade. Fahe conhecimento ne’e la natoon ona ho hanorin: precisa tan domin. Ho nune’e de’it mak conhecimento la hela de’it iha nia an rasik, maibé liu husi caridade nebé transmite, sei sai folin mos ba ema nebé simu. Hanorin ne’e nunca atu fahe malu ho domin: dificuldade atual ida husi ita nia sociedade hasoru kona ba assunto ida ne’e mak, la hatene ona atu fo folin ba contribuição boot nebé professor no educador sira be oferece ona ba comunidade. Mai ita tau atenção ba katak: estraga formador sira nia papel social no cultural ne’e hanesan tau hela sira nia futuro iha risco, crise husi transmissão conhecimento ne’e lori mos crise esperança nian.
Liafuan importante ikus ida mak Ksolok. Mestre loloos ne’e hanorin ho hamnasa no nia desafio mak consegue hamoris mos hamnasa iha estudante sira nia fuan. Ohin loron, iha ita nia contexto educativo sira, preocupação boot ida mak haré sintoma fragilidade interior nebé acontece ba ema ho idade oioin. Ita labele taka matan ba hirak be husu tulun liu husi nonook nia laran nune’e; maibé, ita tem que esforço-an atu identifica sira nia razão sira be kle’an liu. Liliu, Inteligência Artificial, ho nia conhecimento técnico nebé di’ak no padronizado ona, bele mos isola liu tan estudante sira nebé isola-an hela ona, fo ilusão ba sira atu la precisa tan ema seluk, aat liu tan mak, sensação atu la sente digno hamutuk ho ema seluk. Iha sorin seluk, papel educador sira nian ne’e nu’udar compromisso humano, no ksolok husi aprende no hanorin ne’e mai liu husi ema nia hahalok (relação), hanesan «ahi ida be halo hamutuk ema barak nia fuan no halo ema barak sai ida de’it» (S. Agostinho, Confissões, IV, 8, 13).
Tanba ne’e, belun doben sira, ha’u convida imi atu halo valor hirak ne’e – Interioridade, Unidade, Domin no Ksolok – sai nu’udar “ponto importante” iha imi nia missão ba imi nia estudante sira, hanoin Jesus nia liafuan sira ne’e: «buat hotu be imi halo ba Ha’u nia maun-alin ki’ik hirak ne’e, hanesan imi halo mos mai Ha’u» (Mt 25, 40). Maun-alin no feton sira, ha’u agradece ba imi, ba imi nia serviço folin boot sira be imi hala’o! ha’u reza ba imi no husi fuan ha’u haraik bênção ba imi.
Texto Original:
Traduz husi: Zeferino Mesquita Almeida
ENCONTRO HO MESTRE SIRA – JUBILEU MUNDO EDUCATIVO NIAN
Santo Padre Leão XIV nia discurso ba mestre sira iha ocasião Jubileu Mundo Educativo nian
AUDIÊNCIA JUBILAR (25.10.2025)
Catequese husi Santo Padre Leão XIV
VIGÍLIA HO PEREGRINO SIRA IHA JUBILEU BA ESPIRITUALIDADE MARIANA NIAN
Vigília no reza terço hamutuk ba dame
ENCONTRO HO PARTECIPANTE SIRA IHA JUBILEU VIDA CONSAGRADA NIAN
Santo Padre Leão XIV nia Discurso
[TETUN] AUDIÊNCIA JUBILAR (04.10.2025)
Catequese
[TETUN] AUDIÊNCIA JUBILAR (27.09.2025)
Catequese
Kona ba "Timor oan - Maromak oan"
Nu'udar iniciativa pessoal husi - Zeferino Mesquita Almeida (seminarista diocesano, husi Arquidiocese de Dili; oras ne'e, estuda iha Pontifícia Universidade Gregoriana, Roma) - atu promove lian Tetun liu husi halo tradução ba documento sira, homília sira, mensagem sira nebé mai husi Santo Padre no Magistério Igreja Católica nian. Lian Tetun nebé hakerek iha sítio ne'e sei usa regra ortográfica Tetun Kreda nian, basá sei publica de'it hanoin hirak nebé liga ho fiar sarani nian, nu'udar dalan ida atu tulun sarani sira no ema hotu nebé hakarak conhece no comprende didi'ak mensagem Cristo nian.
Sítio ne'e nakloke mos ba sugestão no crítica construtiva sira nebé mak hato'o liu husi leitór sira, tanba ne'e, sente livre ba, atu hato'o itaboot sira nia hanoin di'ak sira.
Add comment
Comments