[HOMILIA] SOLENIDADE SANTA MARIA, MAROMAK NIA INAN

Published on 1 January 2026 at 16:40

SOLENIDADE SANTA MARIA, MAROMAK NIA INAN (JORNADA MUNDIAL DAME NIAN BA DALA-LIX)

Basílica S. Pedro, Quinta-Feira – 01.01.2026

Maun-alin no feton doben sira,

Ohin, solenidade ba Santa Maria Maromak nia Inan, hahú tinan civil foun, Liturgia haraik texto kmo’ok ida mai ita kona-ba bênção: «Na’i haraik bênção no tau-matan ba o. Na’i hatudu roman husi Nia futar oin ba o no haraik graça ba o. Na’i fila oin ba o no haraik dame ba o» (Nm 6,24-26).

Bênção ida ne’e ita hetan iha livro Número sira nian, tuir kedas regra sira kona-ba oinsá Nazireu sira atu saran-an, atu atu hatudu katak relação entre Maromak no povo Israel nian ne’e nu’udar dom ida nebé lulik be lori moris no bênção. Ema hasa’e buat hotu be nia simu  ne’e ba Criador, nebé hatán hodi fila oin no hateke ba nia ho domin, hanesan uluk mundo hahú (cfr. Gn 1,31).

Tamba Maromak nia intervenção no Nia atan Moisés nia resposta ho domin mak, povo Israel nebé simu bênção ne’e, bele sai livre, sai feto ho mane nebé moris fila-fali liu tiha tinan barak nia laran be moris nu’udar atan. Povo Israel uluk sai hanesan povo ida nebé la kuran ba segurança – la kuran aihán, uma, no estabilidade – maibé moris nu’udar atan, hanehan husi tirania ida nebé exige barak maibé fo uitoan (cfr. Ex 5,6-7). Hafoin iha rai-fuik maran, sira kuran buat barak, maibé sira iha liberdade, nebé hetan liu husi dalan nebé nakloke ba futuro, liu husi dom husi lei sabedoria nian no mos promessa ba rai ida nebé sira bele horik ba no moris la ho corrente no atan nia laran; bele dehan katak, moris fila-fali.

Tamba ne’e, hahú tinan foun ida ne’e, Liturgia fo hanoin mai ita katak loro-loron ne’e ita ida-idak mos bele hahú moris foun ida, tamba Maromak nia domin, Nia laran-luak no Nia resposta ba ita nia liberdade. Atu hahú tinan ida ne’e, di’ak tebes atu hanoin katak: hanesan dalan be nakloke, atu descobre, ho graça ita bele la’o, ho livre no sai ema nebé lori liberdade, hetan perdão no sai ema nebé fo perdão, confia iha Maromak nia proximidade no di’ak nebé acompanha nafatin ita.

Ho buat hirak ne’e hotu mai ita hanoin hodi celebra mistério husi Maria nia Maternidade Divina, nebé ho nia hatán “sim” contribui ona hodi hahoris Abut husi laran-luak no laran-di’ak: Jesus, nebé mai hanesan Kosok-Oan, hafoin sai Foinsa’e, Aman Maromak nia domin to’o mai ita no muda ita.

Tamba ne’e, iha tinan foun ida ne’e, mai ita la’o ba hasoru loron foun no único sira be hein hela ita, ita husu ba Na’i atu iha momento saida de’it ita bele sente Nia hako’ak nu’udar aman no roman kmo’ok, liu husi ema sira be hale’u ita, atu ita bele compreende liu tan ita nia an no hatene loloos ita atu la’o ba dalan kmo’ok ida nebé (cfr. Conc. Ecum. Vat. II, Const. past. Gaudium et spes, 41). Maibé iha tempo nebé hanesan, ita mos fo glória, ho harohan, ho moris santo no sai espelho husi Maromak nia di’ak ba belun sira.

Santo Agostinho hanorin katak liu husi Maria mak «ema nia criador hola mos isin nu’udar ema: basá  maske Nia mak criador ba fitun sira, Nia bele moris husi inan ida nia ko’us; maske nia mak pão (cfr. Jo 6,35), maibé Nia bele hamlaha (cfr. Mt 4,2); […] atu bele salva ita maske ita la soi» (Sermão 191, 1.1). Ho dalan nune’e mak fo hanoin mai ita kona-ba Maromak nia caraterística importante ida: Maromak nia futar oin ho gratuidade total husi Nia domin, nebé Nia hatudu-An mai ita - hanesan ha’u hakarak dehan iha Lia-menon ba Jornada Mundial Dame nian ida ne’e – “desarmado no desarmante”, la ho buat ida, la defende-an hanesan kosok-oan be foin moris. No ida ne’e atu hanorin mai ita katak, mundo ida ne’e la’os hetan salvação liu husi kadi surik, julga, hanehan eh hasai ita nia maun-alin sira, maibé hakás-an hodi la kole atu compreende, perdua, liberta no simu ema hotu, la sura no la ta’uk.

Ida ne’e mak Maromak futar oin nebé Maria simu hodi haboot iha nia knotak, hodi muda mos nia moris tomak. Futar oin ida nebé Maria haklaken liu husi roman ksolok no kmo’ok be iha nia matan nu’u inan nian; futar oin ida nebé Maria contempla nia kmo’ok loron ba loron, wainhira Jesus boot ba daudaun husi labarik, ba foinsa’e, iha nia uma; hafoin, ho Maria nia fuan nu’udar discípula laran-kma’us ida, hodi acompanha Nia (Jesus) iha Nia missão sira, to’o iha Cruz no Moris-hi’as. Atu hala’o ida ne’e, Maria rai hotu defesa sira, husik hotu expectativa sira, hanoin no garantia sira, hanesan inan sira baibain halo, hodi saran nia moris tomak ba nia Oan ho graça nebé nia simu ona, atu nune’e, to’o nia tempo nia fo fila-fali ba mundo.

Iha Maria nia Maternidade Divina ne’e, ita bele haré realidade boot no “desarmada” rua nebé hasoru malu: Maromak nia realidade, nebé husik hoti privilégio husi nia divinidade atu bele moris husi isin ida (cfr. Fil 2,6-11), no ema nia realidade, nebé ho confiaça hako’ak hotu nia vontade, fo ba Maromak, liu husi hahalok domin perfeito ida, ho homenagem ba nia kbi’it nebé boot liu hotu: mak liberdade.

Wainhira medita kona-ba mistério ida ne’e, São João Paulo II convida atu contempla kona-ba saida mak bibi-atan sira hetan iha Belém: «Kosok-oan be toba hakmatek, kiak ida nebé Nia hasoru, Maria no José nia haraik-an simplicidade» hodi muda bibi-atan sira nia moris, halo sira sai «mensageiro salvação nian» (Homilia iha Missa Santa Maria Maromak nia Inan, Loron Mundial Dame nian ba dala-XXXIV, 01.01.2001).

São João Paulo II dehan tan iha Tinan Jubilar 2000 nia rohan, ho liafuan hirak nebé bele halo ita reflete mos, nia dehan: «dom hira no ocasião extraordinária hora mak Jubileu boot ne’e oferece ona ba sarani sira! Liu husi experiência perdão hirak be ita simu no fo, hanoin ba mártir sira, rona kiak sira iha mundo nia halerik […] ita mos sai sasin ba Maromak nia presença salvífica iha história. Ita quase kaer ho liman Maromak nia domin nebé hafoun mundo ida ne’e» (ibid.), ho liafuan ikus nia dehan: «hanesan bibi-atan sira halai ba tuku-tur, Cristo husu mos ba sarani sira, nebé Nia haraik ksolok husi hasoru malu nian, husu disponibilidade ho aten-brani hodi la’o fila-fali ba haklaken Nia Evangelho, uluk nian maibé foun nafatin. Convida sarani atu hamoris ema nia história no cultura sira liu husi Nia lia-foun salvação nian» (ibid.).

Maun-alin no feton sira doben sira, iha Festa solene ida ne’e, iha tinan foun ida ne’e, nebé sei taka mos Jubileu Esperança nian, mai ita hakbesik-an ba Presépio, ho fian, hanesan fatin dame “desarmada no desarmante” nebé aas liu hotu, fatin bênção nian, nebé ita bele hanoin fila-fali buat di’ak sira be Na’i halo ona iha história salvação nian no iha ita nia moris, atu nune’e wainhira ita sai (ba haklaken), hanesan ho sasin haraik-an sira be «tuku-tur hana’i Maromak» (Lc 2,20) ba buat hotu be ita haré no rona. Hein katak ida ne’e bele sai ita nia compromisso no propósito ba fulan sira be sei mai, no ba ita nia moris tomak nu’udar sarani.

 

(https://www.vatican.va/content/leo-xiv/it/homilies/2026/documents/20260101-madre-di-dio.html)



1 January 2026
25 December 2025
23 November 2025
16 November 2025

Kona ba "Timor oan - Maromak oan"

    Nu'udar iniciativa pessoal husi - Zeferino Mesquita Almeida (seminarista diocesano, husi Arquidiocese de Dili; oras ne'e, estuda iha Pontifícia Universidade Gregoriana, Roma) - atu promove lian Tetun liu husi halo tradução ba documento sira, homília sira, mensagem sira nebé mai husi Santo Padre no Magistério Igreja Católica nian. Lian Tetun nebé hakerek iha sítio ne'e sei usa regra ortográfica Tetun Kreda nian, basá sei publica de'it hanoin hirak nebé liga ho fiar sarani nian, nu'udar dalan ida atu tulun sarani sira no ema hotu nebé hakarak conhece no comprende didi'ak mensagem Cristo nian. Sítio ne'e nakloke mos ba sugestão no crítica construtiva sira nebé hato'o husi leitór sira, tamba ne'e, sente livre ba, atu hato'o itaboot sira nia hanoin di'ak sira.

Add comment

Comments

There are no comments yet.

Create Your Own Website With Webador