[TETUN] AUDIÊNCIA GERAL (24.09.2025)

Published on 24 September 2025 at 23:12

Ciclo Catequese - Jubileu 2025 (Jesus Cristo ita nia Esperança)

III. Jesus nia Páscoa

8. Tun ba limbo

Ho duni espírito ida ne’e mak Nia ba haklaken mos ba espírito sira be dadur hela” (1Pd 3,19)

Praça S. Pedro – Quarta-Feira, 24.09.2025

     Maun-alin no bin-feton doben sira, bom dia!

     Ohin mos ita sei medita koa ba mistério Sábado Santo nian. Loron Mistério páscoa nian, nebé sente hanesan buat hotu la book-an no hakmatek, maibé loloos ne’e ação invisível salvação nian la’o hela: Cristo tun ba limbo mate sira nian atu lori lia-foun Moris-hi’as nian ba ema hotu be iha hela nakukun no mate nia ukun.

     Acontecimento ida ne’e, nebé liturgia no tradição transmite mai ita, representa gesto ida be kle’an liu hotu no representa Maromak nia domin radical ba humanidade. Ho nune’e, la to’o de’it atu dehan eh fiar katak Jesus mate tanba ita: precisa mos reconhece katak fidelidade husi Nia domin hakarak buka ita iha fatin nebé ita rasik mos sente lakon ita nia an, fatin nebé roman ida be ho kbi’it hakat liu nakukun nia ukun de’it mak bele to’o ba.

     Tuir Bíblia nia hanorin, mate nia limbo (rai-kuak okos liu) ne’e la’os nu’udar fatin ida, maibé nu’udar condição existencial ida: condição ida nebé moris lakon sentido no moras terus mak ukun, mesak, sente sala no fahe-an ho Maromak no ema seluk. Cristo to’o mos ba condição ida ne’e, liu mos husi odamatan nakunun nian ne’e. Bele dehan katak, Nia tama mos iha mate nia uma, atu bele hamamuk uma ne’e, atu liberta ema hirak be hela iha nebá, kaer sira ida-idak nia liman. Ida ne’e mak Maromak nia haraik-An ida nebé la para iha ita nia sala, nebé la ta’uk ba ema nia rejeição be extrema.

     Apóstolo Pedro, iha nia Surat dahuluk nia rohan be ita foin rona, fo hatene mai ita katak Jesus be moris fali husi Espírito Santo, lori mos anúncio salvação nian ba mos «klamar hirak be dadur hela» (1Pd 3,19). Ida ne’e nu’udar figura ida nebé book ita nia fuan, nebé la hakle’an iha Evangelho canónico sira, maibé iha fali texto apócrifo ida be hanaran Evangelho Nicodemos nian. Tuir tradição ne’e, Maromak Oan tama to’o nakukun kle’an liu hotu hodi to’o ba Nia maun-alin no feton sira, atu lori Nia roman ba to’o mos iha okos nebá. Liu husi gesto ida ne’e iha kbi’it tomak no laran-maus husi anúncio Páscoa nian: mate ne’e nunca sai nu’udar liafuan ikus.

     Belun doben sira, Cristo nia tun ba limbo ne’e la’os de’it ko’alia kona ba buat be liu tiha ona, maibé book nafatin ita ida-idak nia moris. Mate nia ukun ne’e la’os de’it nu’udar condição husi ema hirak be mate tiha ona, maibé inclui mos hirak be moris experimenta hela mate tanba buat aat no sala. Nu’udar mos inferno loro-loron husi mesak, husi moe, husi ema hewa’i, husi kolen atu moris. Cristo tama iha realidade nakukun hirak ne’e atu sai sasin ba Aman Maromak nia domin. La’os atu julga, maibé atu liberta. La’os atu fo sala, maibé atu so’i. Nia halo ida ne’e la ho ko’alia barak, ho nonook, hanesan ema ida be tama bai ha quarto hospital nian atu hakma’an no tulun.

     Padre da Igreja siram liu husi sira nia hakerek nebé kmo’ok extraordinária, descreve momento ida ne’e nu’udar sorumutu: entre Cristo ho Adão. Sorumutu ida nebé sai nu’udar símbolo husi sorumutu sira entre Maromak ho ema. Maromak tun to’o fatin nebé ema subar tanba ta’uk, Nia bolu ema ho naran, kaer ema nia liman, foti-sa’e no lori ema ba romak foun. Maromak halo ida ne’e ho autoridade tomak, maibé mos ho oin-midar rohan-laek, hanesan aman ho oan ida nebé ta’uk atu lakon domin.

     Iha ícone oriental sira nian kona ba Moris-hi’as, representa Cristo wainhira Nia harahun odamatan reino mate sira nian no, lolo Nia liman hodi dada Adão no Eva nia liman. Nia la salva Nia An rasik de’it, Nia la fila mai moris mesak de’it, maibé dada mos humanidade tomak ho Nia. Ida ne’e mak Cristo Moris-hi’as nia glória loloos: domin nia kbi’it, solidariedade husi Maromak ida nebé la so’i An de’it sem ita, maibé so’i An wainhira hamutuk ho ita. Maromak ida nebé la moris-hi’as, wainhira la hako’ak ita nia kiak sira no foti-sa’e ita ba moris foun ida.

     Então, Sábado Santo ne’e nu’udar loron ida nebé lalehan visita rai nia okos liu. Tempo ida nebé ema nia história sira hotu hetan roman Páscoa nian. No karik Cristo bele tun to’o nebá, ne’e katak la iha tan buat ida mak exclui husi Nia redenção. La exclui ita nia kalan sira, ita nia sala tuan sira, ita nia relação sira be kotu. La iha passado ida be rahun liu kedas, la iha história comprometida ida be la bele atu simu tan laran-luak.

     Maun-alin no feton doben sira! ba Maromak, tun ne’e la significa lakon, maibé nu’u cumprimento husi Nia domin. Ida ne’e la’os fracasso, maibé dalan ida nebé liu husi Nia hatudu katak la iha fatin ida nebé dook liu, la iha fuan ida be taka-an metin liu, la iha rate ida be metin ba Nia domin. Ida ne’e mak consola ita, ida ne’e mak sustenta ita. No dalaruma ita sente hanesan ita to’o tiha ba okos liu, hanoin ba katak: ida ne’e mak fatin ida nebé Maromak hahú fila-fali criação foun ida. Criação nebé halo husi ema hirak be foti-sa’e fila-fali, husi fuan sira be hetan perdão, husi mataben sira be maran fali ona. Sábado Santo ne’e nu’udar Cristo nia hako’ak nonook ida be Nia hasa’e criação hotu hotu ba Aman Maromak atu bele hatama criação hotu iha plano salvação.

 

Anúncio

     Belun doben sira, fulan outubro be besik ona, iha Igreja dedica ba santo Rosário. Tanba ne’e, ha’u convida hot-hotu, atu iha fulan oin, loro-loron reza Rosário hodi husu dame, pessoalmente, iha família no iha comunidade.

     Seluk tan, ha’u convida hot-hotu be hala’o serviço iha Vaticano atu reza mos Rosário iha Basílica São Pedro, loro-loron, tuku 19:00. Liliu, iha sábado kalan, 11 outubro, tuku 18:00, ita sei reza hamutuk iha Praça São Pedro, hodi halo Vigília ba Jubileu Espiritualidade mariana, hodi hanoin mos aniversário inauguração Concílio Vaticano II.

 

[Amu Papa cumprimenta peregrino sira husi rai no lian oi-oin]

 

Texto Original:

https://www.vatican.va/content/leo-xiv/it/audiences/2025/documents/20250924-udienza-generale.html

 

Traduz husi: Zeferino Mesquita Almeida



29 October 2025
22 October 2025
15 October 2025
8 October 2025
1 October 2025
24 September 2025

Kona ba "Timor oan - Maromak oan"

    Nu'udar iniciativa pessoal husi - Zeferino Mesquita Almeida (seminarista diocesano, husi Arquidiocese de Dili; oras ne'e, estuda iha Pontifícia Universidade Gregoriana, Roma) - atu promove lian Tetun liu husi halo tradução ba documento sira, homília sira, mensagem sira nebé mai husi Santo Padre no Magistério Igreja Católica nian. Lian Tetun nebé hakerek iha sítio ne'e sei usa regra ortográfica Tetun Kreda nian, basá sei publica de'it hanoin hirak nebé liga ho fiar sarani nian, nu'udar dalan ida atu tulun sarani sira no ema hotu nebé hakarak conhece no comprende didi'ak mensagem Cristo nian. Sítio ne'e nakloke mos ba sugestão no crítica construtiva sira nebé mai hato'o liu husi leitór sira, tanba ne'e, sente livre ba, atu hato'o itaboot sira nia hanoin di'ak sira.

Add comment

Comments

There are no comments yet.

Create Your Own Website With Webador