SOLENIDADE EPIFANIA NA’I NIAN – TAKA TINAN JUBILAR

Published on 6 January 2026 at 22:22

Amu Papa Leão XIV nia homilia iha Missa ba Solenidade Epifania Na'i nian, hodi taka mos Odamatan Santa Jubileu 2025 nian iha Basílica São Pedro

Basílica S. Pedro, Terça-feira – 06.01.2026

Maun-alin no feton doben sira,

Evangelho (cfr. Mt 2,1-12) haktuir mai ita kona-ba Liurai sira nia ksolok boot wainhira haré fitun (cfr. v. 10), maibé mos haktuir kona-ba Herodes be sente la hakmatek no cidade Jerusalém be la hakmatek tamba Herodes (cfr. v. 3). Wainhira ko’alia kona-ba Maromak nia hatudu-An, Bíblia la haksumik buat contraste hirak ne’e: ksolok no la hakmatek, resistência no obediência, ta’uk no hakarak. Ohin ita celebra Na’i nia Epifania, hodi hatene katak, ho Na’i nia presença la iha tan buat ida mak hanesan nafatin uluk. Ida ne’e mak esperança hahú. Maromak hatudu-An no la iha buat ida mak nafatin hanesan uluk. Remata mos tipo ida hosi tranquilidade, nebé repete beibeik: «La iha buat foun ida iha loro-matan okos» (Ecl 1,9). Hahú buat ida nebé presente no futuro depende ba, hanesan Profeta haklaken: «o hadér no fo roman ba, basá o nia roman to’o ona mai, Na’i nia glória nabilan iha o leten» (Is 60,1).

Ita hakfodak wainhira haré katak Jerusalém nebé sai hanesan fatin ba esperança no buat foun barak be hahú iha nebá, sai fali fatin be la hakmatek. Iha duni Jerusalém laran, mak ema hirak be estuda kona-ba Bíblia, be hanoin katak hetan hotu resposta sente katak lakon capacidade atu halo pergunta no kuda hakaran ruma. Atu dehan katak, cidade ne’e sai la hakmatek ho ema hirak be mai hosi dook tanba iha esperança, hodi cria fali ameaça ba buat nebé loloos ne’e lori ksolok boot. Reação ida ne’e book mos ita nia an, nu’udar Kreda.

Basílica ida ne’e nia Odamatan Santa be ohin ita taka tiha ona ne’e, conhece ema mane no feto barak, be sai hanesan peregrino esperança nian, be la’o ba Cidade ida nebé odamatan nakloke beibeik, Jerusalém foun (cfr. Ap 21,25). Se mak ema hirak ne’e no saida mak dudu (motiva) sira? Iha Tinan Jubilar ikus ne’e, halo ita husu mai ita nia an ho loloos kona-ba ema ohin loron nia hamrook espiritual, nebé kle’an no rico liu fali ida be ita compreende ne’e. Rihun ba rihun mak hakat liu odamatan Kreda nian. Saida mak sira hetan? fuan ida nebé, atenção oinsá, acolhimento oinsá (mak sira hetan)? Loos duni, liurai sira hosi loro-monu sei existe hela. Sira mak ema hirak nebé simu desafio hodi aten-brani la’o iha sira nia viagem, iha mundo ida nebé la hakmatek hanesan ita nian ne’e, liu hosi aspeto sira nebé perigo, maibé sira sente exigência atu la’o, atu buka.

Hanesan ema uluk nian sira dehan, homo viator. Ita nu’udar ema nebé moris iha dalan. Evangelho fo hanoin ba Kreda atu labele ta’uk ba dinamismo ida ne’e, maibé aprecia no orienta dinamismo ida ne’e ba Maromak nebé tulun nafatin. (Ita nia Maromak) nu’udar Maromak ida nebé bele halo ita la hakmatek, basá la hakmatek iha ita nia liman-laran hanesan ídolo osan-mutin eh osan-mean: maibé Nia moris no haraik moris, hanesan Kosok-Oan be Maria ko’us ho nia liman no Ida be Liurai sira ba hahí. Fatin lulik sira hanesan catedral, basílica, santuário sira, nebé sai hanesan fatin ba peregrinação jubileu nian, tenke fahe moris nia morin, fahe impressão ida be labele halakon katak mundo foun ida hahú ona.

Ita precisa husu mai ita nia an: Ita nia Igreja sira moris hela? iha fatin ba ida nebé atu moris? ita hadomi no haklaken Maromak ida be haruka ita atu la’o fila-fali?

Ita rona katak, Herodes ta’uk atu lakon nia trono, la hakmatek ba buat nebé atu lakon hosi nia atu controla. Nia koko atu aproveita hosi Liurai sira nia hakarak no buka desvia sira nia viagem ne’e ho nia benefício rasik. Nia pronto atu bosok, pronto atu halo buat hotu; loloos ne’e, ida ne’e hanaran ta’uk delek. Iha sorin seluk, ksolok Evangelho nian ne’e liberta: loos duni katak halo ita sai prudente, maibé mos aten-brani, matan-moris no criativo; sugere dalan seluk hosi dalan nebé ita la’o liu tiha ona.

Liurai sira lori mahusuk simples no essencial ida ba Jerusalém: «judeu sira nia liurai be foin moris ne’e iha nebé?» (Mt 2,2). Importante tebes ba hirak nebé hakat liu ona odamatan Igreja nian bele sente katak Messias ida be foin moris ne’e iha hela nebá no iha nebá mak halibur hela comunidade ida be mosu esperança, no iha nebá mak acontece hela história moris nian ida! Jubileu ne’e fo hanoin mai ita katak, iha possibilidade atu hahú fila-fali, eh bele dehan katak, ita iha hela início ida, no Na’i hakarak moris iha ita nia leet, hakarak sai Maromak-ho-ita. Loos duni, Maromak hakarak atu muda situação atual ne’e, Nia inspira nafatin profeta sira, Nia hakarak atu hasai ita hosi moris atan iha tempo uluk no agora nian; Maromak envolve foinsa’e sira, katuas no ferik sira, ema kiak eh rico, mane no feto, santo no sala-nain sira iha nia obra misericórdia, iha Nia justiça be kmo’ok. Maromak la halo barulho, maibé Nia Reino naktubun daudaun ona iha mundo tomak.

Epifania barak mak haraik tiha ona no sei haraik nafatin! Maibé, dala-barak epifania hirak ne’e liu mos hosi intenção Herodes nian, hosi ta’uk nebé sempre muda sai ba agressão. «Hosi kedas João Baptista nia tempo to’o ohin loron, Reino Lalehan ne’e sai hanesan objeto ba violência no ema violento sira hakarak hadau ho kbi’it» (Mt 11,12). Jesus nia liafuan be nakonu ho mistério ne’e, be haktuir iha Evangelho S. Mateus nian, halo ita hanoin nafatin ba conflito oioin nebé ema hasoru no hodi to’o mos ba (aliança) Foun be Maromak reserva hela ba ema hotu. Hadomi dame no buka dame ne’e katak protege ida nebé santo, no tamba ne’e, ida be foin moris: ki’ik, delicado, kbi’it-laek hanesan labarik ida. Iha ita nia sorin-sorin, economia ida be naksalak buka atu aproveita buat hotu. Ita bele haré liu husi mercado sira be transforma sai hotu ba negócio to’o ema nia hamrook atu buka, atu viagem no atu hahú fila-fali ne’e mos muda sai hotu ba negócio. Ita bele husu mai ita an: Jubileu ne’e tulun duni ita atu halai husi tipo eficiência hirak ne’e, be reduz buat hotu sai ba produto ida no reduz ema sai hanesan de’it consumidor ida? Liu tiha tinan ida ne’e, ita iha capacidade atu reconhece ema hirak be visita ne’e nu’udar peregrino, atu reconhece ema be ita la conhece ne’e nu’udar ida be buka, atu reconhece ida be dook ne’e nu’udar vizinho, atu reconhece ida nebé diferente ne’e nu’udar ita nia maluk viagem?

Jesus nia dalan atu hasoru ema hotu no husik ema hotu atu hakbesik ba Nia ne’e hanorin mai ita atu fo folin ba segredo husi fuan sira nebé Jesus de’it mak hatene sani. Ho Jesus, ita aprende atu interpreta sinal tempo nian sira (cfr. Conc. Ecum. Vat. II, Const. past. Gaudium et spes, 4). Ema ida sei la fan ida ne’e mai ita. Kosok-Oan ida be Liurai sira ba hahí ne’e nu’udar Di’ak ida nebé la ho folin, la ho medida. Ida ne’e nu’udar Epifania gratuidade nian. Nia la hein ita iha fatin privilegiado sira, maibé iha realidade sira be haraik-an. «No o Belém, Judá nia rain, oinsá ba mos o mak rai ki’ik ida be principal mos iha cidade Judeia nian» (Mt 2,6). Cidade hira no comunidade hira mak precisa atu rona: “o mak ki’ik liu”. Loos duni, Maromak nafatin halo ita hakfodak! no hakarak atu ita hasoru Nia. Ita nia dalan la’os Nia dalan, nebé la iha violento ida mak bele domina, la iha kbi’it-nain mundo nian ida bele taka-dalan. Ida ne’e mak Liurai sira nia ksolok boot nebé halo sira husik hela palácio no templo hodi la’o ba Belém: ida ne’e mak halo sira hetan fila-fali fitun!

Maun-alin no feton sira, tamba ne’e mak kmo’ok duni atu sai peregrino esperança nian. Kmo’ok atu sai nafatin peregrino, hamutuk! Maromak nia fidelidade sei halo ita hakfodak nafatin. Karik ita la hamenus ita nia igreja sira sai de’it hanesan monumento, karik la hamenus ita nia comunidade sira hanesan uma de’it, karik ita tahan hodi hamutuk hasouru sedução ema kbi’it-nain sira nian, husi ne’e mak ita sei sai geração loron-foun nian. Maria, Fitun Dadér nian, sei la’o nafatin iha ita oin! Iha nia Oan ita sei contempla no serví humanidade nebé aas, la muda tuir ilusão omnipotência nian, maibé tuir Maromak ida be tan domin, hola isin nu’udar ema.

 

(https://www.vatican.va/content/leo-xiv/it/homilies/2026/documents/20260106-epifania.html)




Kona ba "Timor oan - Maromak oan"

    Nu'udar iniciativa pessoal husi - Zeferino Mesquita Almeida (seminarista diocesano, husi Arquidiocese de Dili; oras ne'e, estuda iha Pontifícia Universidade Gregoriana, Roma) - atu promove lian Tetun liu husi halo tradução ba documento sira, homília sira, mensagem sira nebé mai husi Santo Padre no Magistério Igreja Católica nian. Lian Tetun nebé hakerek iha sítio ne'e sei usa regra ortográfica Tetun Kreda nian, basá sei publica de'it hanoin hirak nebé liga ho fiar sarani nian, nu'udar dalan ida atu tulun sarani sira no ema hotu nebé hakarak conhece no comprende didi'ak mensagem Cristo nian. 

Sítio ne'e nakloke mos ba sugestão no crítica construtiva sira nebé hato'o husi leitór sira, tanba ne'e, sente livre ba, atu hato'o itaboot sira nia hanoin di'ak sira.

Add comment

Comments

There are no comments yet.