Amu Papa Leão XIV nia discurso ba participante sira iha Jubileu operador justiça sira nian
Praça S. Pedro – Sábado, 20 setembro 2025
Bom dia ba imi hot-hotu, no bem-vindo!
Maun-alin no bin-feton doben sira!
Ha’u sente ksolok hodi simu imi iha ocasião Jubileu be dedica ba hirak nebé, ho título oioin, serviço iha área justiça nian nebé luan. Ha’u cumprimenta autoridade boot sira be iha ne’e, mai husi nação barak, representa tribunal oioin, no imi hotu nebé loro-loron hala’o serviço necessário ba relação nebé ho orde mentre ema, comundade no Estado. Ha’u cumprimenta mos peregrino sira seluk nebé hamutuk iha Jubileu ida ne’e! Jubileu halo ita hirak be hanesan peregrino, descobre fila-fali sinal husi esperança nebé la bosok, ho hakarak atu «hetan fila-fali confiança nebé ita precisa, iha Igreja no mos iha sociedade, iha relacionamento interpessoal, iha relação internacional sira, iha promoção dignidade ema ida-idak nian no iha respeito ba criação» (Spes non confundit, 25).
Ocasião kmanek ida atu reflete besik liu tan kona ba justiça no nia função, nebé ita hatene katak importante tebes ba desenvolvimento sociedade ho ordem, no mos nu’udar virtude boot nebé inspira no orienta ema mane no feto ida-idak nia consciência. Nune’e, justiça ne’e hetan função boot iha ema nia moris hamutuk, labele hamenus de’it ba iha aplicação lei sira eh ba de’it juiz sira nia ação, la limita mos ba aspeto processo nian sira.
«O hadomi justiça ba no rai-kunan ba injustiça» (Sl 45,8), liafuan Bíblia nian ne’e fo hanoin ita, dehan mai ita ida-idak atu halo buat di’ak no evita buat aat. Liu tan ne’e, iha hanoin matenek be dehan “fo ba ema ida-idak buat nebé ninian!” Maibé, buat hirak ne’e la hamamuk hakaran kle’an justo nebé horik iha ita ida-idak nia an, hamrook ba justiça nebé sai hanesan instrumento principal atu harí bem comum iha sociedade nia laran. Basá, iha justiça, mak tau hamutuk ema nia dignidade, ema nia relação ho ema seluk no dimensão husi comunidade ida be harí husi moris hamutuk, estrutura no regra comum sira. Circularidade husi relação social ida nebé tau ema ida-idak nia valor iha klaran, atu bele tahan liu husi justiça hasouru forma oioin husi conflito nebé bele mosu liu husi ema ida nia hahalok, eh liu husi lakon sentido comum nebé envolve mos ema hirak be envolve iha estrutura ida.
Tradição hanorin ita katak justiça ne’e, uluk-nanain, nu’udar virtude ida, eh bele dehan, atitude metin no estável nebé guia ita nia hahalok tuir razão no fiar[1]. Liliu, virtude justiça nian nebé consiste iha «vontade nebé metin nafatin atu fo ba Maromak buat nebé Maromak nian no fo ba ema seluk buat nebé sira nian»[2]. Ho perspetiva ida ne’e, ba ema hirak be fiar, justiça dispõe «atu respeita ema ida-idak nia direito no atu harí harmonia iha ema nia relação nebé promove equidade iha ema nia relação ho bem comum»[3], nu’udar objetivo ida nebé garante ordem ida hodi protege ema kbi’it-laek sira, ema hirak be husu justiça tanba sai vítima ba opressão, vítima ba ema la simu eh ema hewa’i.
Iha episódio evangélico barak nebé ema nia hahalok ne’e avalia liu husi justiça ida nebé bele halakon prepotência aat nian, hanesan feto-faluk ida be exige hodi lori juiz ba hetan fila-fali sentido husi justiça (cf. Lc 18,1-8). Maibé mos justiça ida be boot liu hotu hodi selu hanesan ba serviço-nain sira be mai iha horas ikus ho hirak be serviço loron tomak (cf. Mt 20,1-16); eh ema ida nebé halo laran-luak sai hanesan chave interpretação ba relação sira no hili atu perdua, simu nia oan nebé lakon tiha hafoin hetan fila-fali (cf. Lc 15,11-32), eh liu tan ne’e, la’os perdua dala-hitu maibé hitu-nulu dala-hitu (cf. Mt 18,21-35). Ida ne’e mak kbi’it husi perdão nebé mai husi ukun-fuan domin nian, be mosu nu’udar elemento constitutivo husi justiça ida be bele tau hamutuk sobrenatural ho ema.
Tanba ne’e, justiça Evangelho nian la desvia husi ema nia justiça, maibé questiona ema nia justiça no fo desenho foun fila-fali: lori justiça ema nian ba dook liu tan, basá fo kbi’it buka reconciliação. Buat aat ne’e tuir loloos la’os atu castigo, maibé atu hadi’ak, tanba ne’e precisa haré ho kle’an ba relação nia di’ak ba ema no mos ba bem comum. Serviço nebé difícil, maibé la’os impossível ba hirak nebé consciente atu hala’o serviço nebé exigente liu sira seluk, hirak be ho comitmento atu mantém moris ida nebé la naksalak.
Hanesan ita hatene, justiça ne’e sei sai concreto wainhira orienta ba ema seluk, wainhira ema ida-idak simu buat nebé ninian rasik, hodi to’o hetan dignidade no oportunidade nebé hanesan entre ema ida ho ema seluk. Ita hatene katak, atu oinsá mos igualdade efetiva ne’e la’os igualdade formal iha lei nia oin. Igualdade ida ne’e, maske nu’udar condição importante los hodi hala’o justiça loloos, sei la halakon facto ida katak sei iha discriminação sira nebé buras nebé iha nia efeito dahuluk mak la hetan acesso ba justiça. Iha sorin seluk, igualdade nebé loloos ne’e nu’udar possibilidade nebé fo ba ema hot-hotu atu hetan sira ema nia aspiração sira no atu haré direito sira nebé belit hela ho sira nia dignidade liu husi sistema valor comum sira, nebé bele inspira regra no lei sira nebé sai ai-riin ba funcionamento husi instituição sira.
Ohin loron, buat ida nebé motiva operador justiça sira mak oinsá buka eh hadi’ak fila-fali valor hirak nebé ema haluha tiha ona iha moris hamutuk, rai didi’ak valor sira no respeita valor hirak ne’e. Ne’e katak processo importante no necessário, hodi hasoru hahalok no estratégia sira nebé hewa’i ema nia moris husi uluk kedas, nebé nega direito básico sira iha ema nia existência no la respeita valor hirak nebé sai hanesan abut ba moris social, justiça hola nia papel central iha ema nia moris hamutuk no comunidade ema nian. Hanesan Santo Agostinho hakerek: «justiça ne’e sei la hanaran justiça wainhira iha tempo nebé hanesan matenek, forte no hakmatek»[4]. Ida ne’e husu nafatin capacidade atu hanoin beibeik ho lialoos no neon-matenek nia roman, atu bele interpreta lei ho kle’an, hakat liu dimensão nebé formal de’it, atu bele hetan sentido kle’an husi lialoos nebé ita serví. Tanba ne’e, kona ba justiça, precisa hadomi justiça ne’e rasik nu’udar realidade ida be ita bele hetan liu husi atenção didi’ak, la interesse ba radicali no discernimento nebé kle’an. Ho nune’e, wainhira hala’o justiça, ita hala’o duni atu serví ema seluk, povo no Estado, ho fo-an tomak no beibeik. Justiça nia folin ne’e la hamenus wainhira hala’o iha buat ki’ik sira, maibé hela nafatin wainhira aplica ho fidelidade ba direito no respeita ema seluk, iha nebé de’it ema ne’e horik ba[5].
«Ksolok ba hirak nebé hamlaha no hamrook ba justiça, basá sira sei sai bosu» (Mt 5,6). Ho bem-aventurança ida ne’e, Na’i Jesus hakarak hatudu tensão espiritual husi importante oinsá atu nakloke, la’os de’it atu simu justiça loloos ne’e, maibé liliu atu ema hirak be atu aplica ne’e bele buka nafatin no aplica iha situação histórica sira. “Hamlaha no hamrook” ba justiça ne’e hanesan mos consciente katak justiça ne’e exige hakás-an ida-idak nian atu sani lei ho dalan nebé humano liu, maibé liliu, husu atu buka “bosu” ida nebé bele simu satisfação iha justiça nebé boot liu hotu, nebé aas liu situação particular sira.
Belun doben sira, Jubileu convita mos ita atu reflete kona ba aspecto justiça ida nebé dalabarak ita la focus didi’ak: realidade husi nação no povo barak nebé “hamlaka no hamrook ba justiça”, tanba sira nia condição moris nian la justo no la humano nebé halo ita la simu. Tanba ne’e, castigo ida be durante ne’e la’o hela ne’e precisa aplica ba panorama internacional oras ne’e: «la ho justiça, ita la bele administra Estado; impossível atu iha direito iha Estado ida nebé la hetan justiça loloos. Hahalok nebé halo tuir direito ne’e hala’o ho loloos tuir duni justiça, no impossível wainhira hahalok sira be contra justiça ne’e atu hala’o loloos tuir direito […] Estado nebé la iha justiça, ne’e la’os Estado. Justiça loloos ne’e, nu’udar virtude ida nebé fo ba ema ida-idak buat nebé ninian. Tanba ne’e, ida nebé hadook ema husi Maromak loloos ne’e la’os justiça»[6]. Santo Agostinho nia liafuan exigente hirak ne’e inspira ita ida-idak atu hala’o ho maneira didi’ak justiça ida be serví duni povo, ho matan nebé hateke ba Maromak, atu nune’e bele respeita tomak justiça, direito no dignidade ema hotu nian.
Ho hakaran ida ne’e, ha’u agradece no haraik bênção ho fuan ba imi ida-idak, ba imi nia família sira no imi nia serviço.
Texto Original:
[1] Cf. Catecismo da Igreja Católica, n. 1804.
[2] Ibid., n. 1807.
[3] Ibidem.
[4] Santo Agostinho, Cartas 167, 2, 5.
[5] Cf. Idem, De doctrina christiana, IV, 18, 35.
[6] Idem, De civitate Dei, XIX, 21, 1.
Traduz husi: Zeferino Mesquita Almeida
ENCONTRO HO MESTRE SIRA – JUBILEU MUNDO EDUCATIVO NIAN
Santo Padre Leão XIV nia discurso ba mestre sira iha ocasião Jubileu Mundo Educativo nian
AUDIÊNCIA JUBILAR (25.10.2025)
Catequese husi Santo Padre Leão XIV
VIGÍLIA HO PEREGRINO SIRA IHA JUBILEU BA ESPIRITUALIDADE MARIANA NIAN
Vigília no reza terço hamutuk ba dame
ENCONTRO HO PARTECIPANTE SIRA IHA JUBILEU VIDA CONSAGRADA NIAN
Santo Padre Leão XIV nia Discurso
[TETUN] AUDIÊNCIA JUBILAR (04.10.2025)
Catequese
[TETUN] AUDIÊNCIA JUBILAR (27.09.2025)
Catequese
[TETUN] AUDIÊNCIA JUBILAR – JUBILEU BA OPERADOR JUSTIÇA SIRA NIAN (20.09.2025)
Amu Papa Leão XIV nia discurso ba participante sira iha Jubileu operador justiça sira nian
[TETUN] AUDIÊNCIA JUBILAR (06.09.2025)
Catequese husi Amu Papa Leão XIV
[TETUN] JUBILEU FOINSA’E SIRA NIAN – VIGÍLIA HO SANTO PADRE
DIÁLOGO ENTRE AMU PAPA LEÃO HO FOINSA’E SIRA
[TETUN] AMU PAPA NIA DISCURSO BA NA'ILULIK SIRA (Iha Jubileu Na'ilulik sira nian)
SANTO PADRE NIA DISCURSO BA PARTICIPANTE SIRA IHA ENCONTRO INTERNACIONAL ‘NA’ILULIK HAKSOLOK - «HA’U BOLU IMI BELUN» (JO. 15,15)’, NEBÉ ORGANIZA HUSI DICASTÉRIO BA NA’ILULIK SIRA
[TETUN] SANTO PADRE NIA DISCURSO BA BISPO SIRA - (Iha ocasião Jubileu Bispo sira nian)
SANTO PADRE NIA DISCURSO BA BISPO SIRA
[TETUN] AMU PAPA NIA AUDIÊNCIA HO SEMINARISTA SIRA
AMU PAPA NIA MEDITAÇÃO BA SEMINARISTA SIRA
Kona ba "Timor oan - Maromak oan"
Nu'udar iniciativa pessoal husi - Zeferino Mesquita Almeida (seminarista diocesano, husi Arquidiocese de Dili; oras ne'e, estuda iha Pontifícia Universidade Gregoriana, Roma) - atu promove lian Tetun liu husi halo tradução ba documento sira, homília sira, mensagem sira nebé mai husi Santo Padre no Magistério Igreja Católica nian. Lian Tetun nebé hakerek iha sítio ne'e sei usa regra ortográfica Tetun Kreda nian, basá sei publica de'it hanoin hirak nebé liga ho fiar sarani nian, nu'udar dalan ida atu tulun sarani sira no ema hotu nebé hakarak conhece no comprende didi'ak mensagem Cristo nian. Sítio ne'e nakloke mos ba sugestão no crítica construtiva sira nebé mai hato'o liu husi leitór sira, tanba ne'e, sente livre ba, atu hato'o itaboot sira nia hanoin di'ak sira.
Add comment
Comments