Missa Solenidade Assunção Nain-Feto nian
Paróquia S. Tomás de Villanova, Castel Gandolfo – Sexta-Feira, 15.08.2025
Belun doben sira hotu! Ohin la’os domingo, maibé ita celebra Páscoa Jesus nian ho dalan nebé la hanesan, no muda mos história. Ita nia história hela iha Maria Nazaré, história Igreja nian nebé mout iha humanidade comum. Maromak be moris nia nain, Maromak liberdade nian be manán mate, halo-An ba ema liu husi Maria. Loos duni katak, ohin ita contempla oinsá mak Maromak manán mate, maibé la’os katak sem ita. Reino ne’e Ninian, maibé ita nia hatán “sim” ba Nia domin ne’e bele muda buat hotu sai "ita nian". Iha Cruz, Jesus dehan ho livre Nia “sim” nebé iha kbi’it atu halakon mate nia ukun, mate ida nebé continua namkari wainhira ita nia liman sira hedi hela ba cruz no ita nia fuan sai tiha nu’udar prisão ba ta’uk no fiar-laek. Liu husi Cruz, confiança manán, domin nebé haré hetan buat be seidauk existe ne’e mak manán, perdão manán.
Maria mos iha nebá: nia iha nebá, hamutuk ho nia Oan. Ohin, ita bele sente katak, ita mos bele sai hanesan Maria wainhira ita la halai, wainhira ita hatán “sim” ba (Maromak) Nia “sim”. Mártir sira iha ita nia tempo ohin loron, liu husi sasin fiar no justiça nian, husi laran-kmaus no dame, “sim” ne’e sei moris nafatin hodi hasouru mate. Tanba ne’e, iha loron ksolok ida ne’e nu’udar loron ida nebé ita compromete atu hili ita atu moris oinsá no moris ba se.
Liturgia husi solenidade Assunção ida ne’e propõe mai ita parte evangélica husi Visitação (Nain Feto nian ba Santa Isabel). Iha parte ida ne’e, S. Lucas hato’o memória kona ba momento importante ida iha Maria nia vocação. Wainhira ita celebra loron ikus husi Maria nia existência, furak tebes mos ita atu fila-fali ba momento ida ne’e. Iha rai ne’e, história hot-hotu – inclui história Maromak nia Inan nian – nu’udar história badak no iha nia fim ida. Maibé la iha ida mak lakon. Tanba ne’e, wainhira moris ida remata, nia parte única ne’e naroman liu tan. Magnificat nebé Evangelho haktuir liu husi foinsa’e Maria nia ibun, oras ne’e daudauk fo roman liu tan kona ba nia loron sira. Loron único ida nebé nia hasoru malu ho nia prima Isabel, haksumik mos segredo husi loron sira seluk, husi estação sira seluk. Liafuan de’it la to’o: precisa duni knananuk ida, nebé continua hananu iha Igreja “husi geração ba geração” (Lc 1,50), loro-loron wainhira loron-matan tun. Isabel nebé loloos la ko’us ikus mai bele hetan oan, hametin liu tan Maria nia confiança: nune’e nia antecipa tiha fecundidade husi nia “sim” ne’e, ikus mai hatutan mos ba Igreja nia fecundidade no humanidade tomak nian, wainhira Maromak nia Liafuan be hafoun ne’e tama iha ema hotu nia fuan. Loron nebá, feto nain rua hasoru malu liu husi fiar, hafoin sira hela hamutuk durante fulan tolu hodi tulun malu, la’os de’it iha buat prático sira, maibé ho maneira foun oinsá mak bele lê história.
Belun sira, tanba ne’e ohin Moris-hi’as tama mos iha ita mundo. Liafuan no dalan mate nian dalaruma atu manán, maibé Maromak nia moris halakon tiha neon-kraik hirak ne’e liu husi experiência concreta fraternidade nian no husi gesto solidariedade foun sira. Tanba ne’e, molok atu to’o ba ita nia loron ikus, Moris-hi’as ne’e muda – isin no klamar – ita nia dalan moris nian iha mundo ne’e. Maria nia knananuk Magnificat fo kbi’it esperança nian ba ema haraik-an sira, ba ema be hamlaha, ba Maromak nia atan hirak be brani. Ema hirak ne’e nu’udar ema Bem-Aventurança nian, basá iha hela susar oioin maibé bele haré ona ida nebé invisível: ema kbi’it nain sira nia trono be rahun, ema rico sira nia liman-mamuk, Maromak nia promessa sira sai tuir loloos. Buat hirak ne’e nu’udar experiência nebé sarani ida-idak, no ita hotu tenke dehan katak ita hasoru tiha ona. Sente hanesan impossível, maibé Maromak nia Liafuan sei fo sai nafatin: wainhira moris ona vínculo hirak nebé halo ita halo buat di’ak hasoru buat aat, moris hasoru mate, então ita bele hatene ona katak la iha buat ida mak impossível ba Maromak (cfr. Lc 1,37).
Infelizmente, dalaruma wainhira ema nia comforto manán, liu husi rikusoin nebé mundo ofereçe hodi hamate tiha conciência, iha nebá mak fiar ne’e sai fraco. Ikus mai mate bele ukun liu husi dalan hakiduk no lamentação, nostalgia no la fiar-an. Em vez de hateke ba mundo antigo ne’e remata, ita sei buka nafatin tulun: tulun husi ema rico no kbi’it nain sira, nebé dalabarak halo moe ema kiak no haraik-an sira. Igreja, iha sorin seluk, hamri’ik liu husi nia membro sira nebé frágil no hafoun-an nafatin liu husi membro hirak ne’e nia Magnificat. Ohin loron mos comunidade sarani nian be kiak no hetan perseguição, sasin ba neon-moos no perdão iha fatin conflito sira, lori dame no harí ponte iha mundo nebé rahun, hirak ne’e mak ksolok Igreja nian, Igreja moris ba nafatin, sai nu’udar resultado husi Reino nebé sei to’o mai. Membro hirak ne’e barak liu mak feto, hanesan ferik Isabel no foinsa’e Maria: feto sira be sasin ba páscoa, apóstola husi Moris-hi’as. Mai ita muda-an liu husi sira nia sasin!
Belun sira, wainhira iha moris ne’e ita “hili moris” (cfr. Dt 30,19) ne’e katak liu husi Maria be Maromak hasa’e ba Lalehan, ita mos bele haré ita nia destino. Maria nu’udar sinal ida mai ita, atu hatene katak Jesus nia Moris-hi’as ne’e la’os evento isolado ida, exceção ida. Liu husi Cristo, ita hotu bele manán mate nia ukun (cfr. 1Cor 15,54). Loos duni katak ida ne’e Maromak nia serviço, la’os ita nian. Maibé Maria mak ida nebé hatutan graça no liberdade hodi dudu ita ida-idak ba confiança, aten-brani, atu hola parte iha moris nu’udar povo ida. “Ida be bele halo buat hotu haraik rahun-kmo’ok mai ha’u” (Lc 1,49): atu ita hotu bele sente ksolok ida ne’e no sai sasin ba ksolok ida ne’e ho knananuk foun ida. Keta tauk atu hili moris! Bele mos perigoso no imprudente. Lian barak tebes mak bis-bisu mai ita: “se mak obriga o atu halo ida ne’e? husik tiha! Hanoin de’it mak ba o nia an!”. Liafuan hirak ne’e nu’udar liafuan husi mate nia ukun. Ita nu’udar Cristo nia discípulo. Nia domin mak dudu ita, isin no klamar, iha ita nia tempo ohin loron. Nu’udar indivíduo no mos nu’udar Kreda ida, ita la moris de’it ba ita nia an. Liu husi ida ne’e duni mak bele fahe moris ne’e no moris ne’e manán (mate nia ukun). Ita nia vitória ba mate nia ukun ne’e hahú agora kedas.
Texto original:
Traduz husi: Zeferino Mesquita Almeida
[TETUN] HOMILIA IHA DOMINGO BA DALA-XX, TEMPO COMUM
Santo Padre Leão XIV nia homilia iha missa dominical, Domingo ba dala-XX, Tempo Comum
[TETUN] HOMILIA IHA MISSA SOLENIDADE ASSUNÇÃO NAIN-FETO NIAN
Missa Solenidade Assunção Nain-Feto nian
[TETUN] JUBILEU FOINSA’E SIRA NIAN – SANTO PADRE NIA HOMILIA IHA MISSA HAMUTUK HO FOINSA’E SIRA
Domingo ba dala-XVIII Tempo Comum
[TETUN] SANTO PADRE NIA HOMILIA IHA MISSA DOMINGO BA DALA-XVI, TEMPO COMUM
Catedral de Albano – Domingo, 20.07.2025
[TETUN] SANTO PADRE NIA HOMILIA IHA MISSA DOMINGO BA DALA-XV, TEMPO COMUM
Paróquia S. Tomás de Villanova (Castel Gandolfo) – Domingo, 13.07.2025
[TETUN] SANTO PADRE NIA HOMILIA IHA SOLENIDADE S. PEDRO NO S. PAULO
MISSA NO BÊNÇÃO BA PÁLIO SIRA BE FAHE BA ARCEBISPO METROPOLITANO FOUN SIRA – IHA SOLENIDADE APÓSTOLO S. PEDRO NO S. PAULO
[TETUN] HOMILIA IHA SOLENIDADE ‘JESUS FUTAR-FUAN SANTO’ NO ORDENAÇÃO BA NA’ILULIK NAIN-32
MISSA NO ORDENAÇÃO BA NA’ILULIK NAIN-32 IHA SOLENIDADE JESUS FUTAR-FUAN SANTO
[TETUN] SANTO PADRE NIA HOMILIA IHA SOLENIDADE 'CORPUS DOMINI'
SANTÍSSIMO CORPO E SANGUE DE CRISTO
[TETUN] HOMILIA - SOLENIDADE SANTÍSSIMA TRINDADE (JUBILEU DESPORTO NIAN)
PAPA LEÃO NIA HOMILIA, IHA SOLENIDADE SANTÍSSIMA TRINDADE NIAN
Kona ba "Timor oan - Maromak oan"
Nu'udar iniciativa pessoal husi - Zeferino Mesquita Almeida (seminarista diocesano, husi Arquidiocese de Dili; oras ne'e, estuda iha Pontifícia Universidade Gregoriana, Roma) - atu promove lian Tetun liu husi halo tradução ba documento sira, homília sira, mensagem sira nebé mai husi Santo Padre no Magistério Igreja Católica nian. Lian Tetun nebé hakerek iha sítio ne'e sei usa regra ortográfica Tetun Kreda nian, basá sei publica de'it hanoin hirak nebé liga ho fiar sarani nian, nu'udar dalan ida atu tulun sarani sira no ema hotu nebé hakarak conhece no comprende didi'ak mensagem Cristo nian.
Sítio ne'e nakloke mos ba sugestão no crítica construtiva sira nebé mai hato'o liu husi leitór sira, tanba ne'e, sente livre ba, atu hato'o itaboot sira nia hanoin di'ak sira.
Add comment
Comments