[TETUN] SANTO PADRE NIA HOMILIA IHA MISSA DOMINGO BA DALA-XVI, TEMPO COMUM

Published on 21 July 2025 at 01:17

Catedral de Albano – Domingo, 20.07.2025

[Domingo ba dala-XVI tempo comum ne’e, Santo Padre celebra missa hamutuk ho sarani sira iha Catedral S. Pancrácio, Albano. Santo Padre passa férias durante fula ne’e iha Palácio Apostólico Castel Gandolfo, nebé pertence mos ba Diocese Albano]

      Maun-alin no bin-feton doben sira,

ohin, ha’u haksolok tebes hodi mai iha ne’e no celebra Eucaristia Domingo nian iha Catedral furak ida ne’e. Hanesan imi hatene katak loloos ne’e ha’u atu mai iha loron 12 fulan maio, maibé Espírito Santo muda oin seluk tiha. Maibé ha’u haksolok tebes no liu husi fraternidade ida ne’e, ksolok sarani nian, ha’u cumprimenta imi hotu be iha ne’e, Sua Eminência, Bispo Diocese ida ne’e nian, Autoridade sira be iha ne’e no imi hot-hotu.

Iha liturgia ohin loron, Leitura Dahuluk no Evangelho ko’alia mai ita kona ba hospitalidade, kona ba serviço no rona (cfr. Gen 18,1-10; Lc 10,38-42).

      Iha caso primeiro Maromak visita Abraão liu husi lalatak “ema nain-tolu” nian nebé bá iha Abrão nia tenda iha “horas ida be manas liu” (cfr. Gen 18,1-2). Ita imagina tok momento ne’e: loro-matan be hanas makás, rai-fuik maran be la iha buat ida book-an, manas demais no ema desconhecido nain-tolu be buka hela heli-an fatin. Abraão tur hela iha “tenda nia odamatan”, iha fatin uma-nain nian, kmo’ok los wainhira haré nia exerce nia papel: nia reconhece Maromak nia presença iha bainaka hirak ne’e, nia hamriik, halai ba hasoru sira, hakru’uk to’o rai, husu ba sira atu tama lai iha nia tenda. Nune’e mak hamoris duni acontecimento ne’e. Loraik ne’e nia hakmatek be hakonu ho domin ne’e la’os hela de’it iha Patriarca (Abraão) maibé to’o mos ba nia kaben, Sara, no nia atan sira. Abraão la tur tiha ona, maibé “hamriik hamutuk ho bainaka desconhecido sira ne’e, iha ai-okos” (Gen. 18,8), no iha nebá mak Maromak fo lia-foun kmo’ok liu hotu be nia hein hela: “o nia kaben Sara sei hetan oan ida” (Gen. 18,10).

      Dinâmica husi sorumutu ida ne’e halo ita reflete: Maromak hili dalan hospitalidade atu hasoru Sara no Abraão no atu hato’o sira nia ksolok fecundidade nian, nebé sira hakarak los no lakon tan esperança ona. Liu tiha momento graça nian barak nebé Nia ba visita sira, ohin Nia fila hodi dere sira nia odamatan, hodi husu acolhimento no confiança. Katuas no ferik ne’e hatán ho didi’ak, sem hatene saida mak atu acontece. Sira nain-rua reconhece Maromak nia bênção liu husi bainaka misterioso hirak ne’e, nu’udar Maromak nia presença rasik. Sira nain-rua fo buat hirak be sira iha – hahán, habelun, serviço no ai-mahon - , no sira nain-rua simu promessa husi moris no hatutan geração foun ida.

      Maske ho circunstância nebé la hanesan, Evangelho ko’alia mos kona ba Maromak nia dalan be hanesan. Iha Evangelho mos Jesus apresenta-An nu’udar bainaka iha Marta no Maria nia uma. La’os desconhecido: Nia iha belun nia uma no iha ambiente festa nian. Feton ida seluk simu Nia ho atenção tomak, ida seluk fali tur iha Nia ain hodi rona Nia, ho hahalok nu’udar discípulo ida iha nia mestre nia oin. Hanesan ita hatene, feton ida dahuluk lamenta atu husu ida seluk tulun nia iha buat prático sira, Jesus hatán no convida nia atu fo folin ba valor rona nian (cfr. Lc 10,41-42).

      Maibé ita labele haré atitude rua ne’e hanesan contraposto ba malu, no mos la halo comparação substantiva entre feto nain-rua ne’e. Basá, serví no rona ne’e hanesan dimensão kaduak rua husi acolhimento.

      Uluk-nanain, iha ita nia relação ho Maromak. Karik importante duni mai ita atu moris ita nia fiar ne’e liu husi hahalok concreto sira no fiel ba ita nia dever, tuir ida-idak nia vocação, ne’e katak importante mos mai ita atu halo liu husi medita Maromak nia Futar-Liafuan sira no atenção ba saida mak Espírito Santo sugere mai ita nia fuan, liu husi momento hakmatek sira, momento oração nian, momento sira be ita la rona ba barulho no distração sira, hamutuk ho Nia no harí unidade ida iha ita nia an. Ida ne’e mak dimensão moris sarani nian nebé ohin ita precisa hamoris fila-fali, nu’udar valor pessoal no comunitário no nu’udar mos sinal profético iha ita nia tempo: fo fatin ba hakmatek, rona Aman Maromak nebé ko’alia no “haré ida be helik-an” (Mt 6,6). Ho nune’e, iha tempo rai-manas (verão) ne’e sai nu’udar tempo di’ak ida atu koko furak no importante oinsá intimidade ho Maromak, no ho intimidade ida ne’e bele tulun ita atu nakloke-an no simu malu.

      (Tempo rai-manas) nu’udar loron hirak be ita iha tempo livre barak, hodi ita descança no medita, oinsá bele hasoru malu, book-an no visita malu. Husik hela anin compromisso no preocupação sira, mai ita aproveita atu koko momento hakmatek balu no recolhimento, hodi ba iha fatin balu atu partilha ksolok hasoru-malu nian – hanesan ha’u, iha ne’e daudaun. Mai ita halo momento ida ne’e nu’udar oportunidade atu tau-matan ba malu, atu fahe experiência sira, ideia sira, atu ita bele compreende malu no fo conselho di’ak sira: nune’e mak halo ita sente domin no hot-hotu precisa  ida ne’e. Mai ita halo ho aten-brani. Atu nune’e, liu husi solidariedade, partilha fiar no moris, ita bele promove cultura dame nian, tulun ema hirak be iha ita nia sorin atu hakat liu divisão no ódio-malu no harí comunhão entre ema, povo no religião hot-hotu.

      Amu Papa Francisco dehan katak “karik ita hakarak koko moris ne’e ho ksolok, ita tenke tau hamutuk hahalok rua ne’e: ida mak, ‘tur iha Jesus nia ain’ hodi rona Nia wainhira Nia revela segredo hotu mai ita; no sorin seluk, atenção nafatin no pronto ba hospitalidade, wainhira Nia liu no dere ita nia odamatan, hatudu oin nu’udar belun be precisa momento hakmatek no fraternidade” (Angelus, 21 julho 2019). Nia dehan liafuan hirak ne’e liu tiha fulan balu mak hahú pandemia. Nune’e, experiência naruk no todan ne’e hanorin buat barak mai ita, ohin loron mos ita sei hanoin hetan.

      Loos duni katak buat hirak ne’e halo ita kole. Serviço no rona ne’e la fácil: exige haka’as-an, kbi’it no renúncia. Exemplo, rona no serví, liu husi fidelidade no domin nebé inan no aman ida atu lori sira nia família ba oin ne’e halo kole, nune’e mos oan sira sente kole ho sira nia papel atu corresponde ho sira nia esfoço iha uma no escola; precisa kole atu comprende malu wainhira ita iha hanoin nebé la hanesan, perdua malu wainhira iha sala, tau-matan wainhira hetan moras, apoio wainhira sente triste. Maibé ho esforço hirak ne’e duni mak bele harí buat di’ak ruma iha moris ne’e; ho nune’e de’it mak relação loloos (autêntica) no forte ne’e bele moris no naktubun iha ema nia moris, no Maromak nia Reino bele naktubun husi abut, husi moris loro-loron, nakfahe no bele koko iha tempo ohin loron (cfr. Lc 7,18-22).

      Iha nia discurso, Santo Agostinho reflete kona ba episódio Marta no Maria nian, nia dehan: “iha feto nain-rua ne’e fo símbolo kona ba moris oin rua: presente no futuro; ida seluk moris ho kole no ida seluk moris iha descança; ida moris ho problema oioin, ida seluk ho bem-aventurada; ida seluk ne’e temporária no ida seluk ne’e rohan-laek” (Sermão 104,4). Wainhira hanoin kona ba Marta nia serviço, Agostinho dehan: “Se mak sente livre husi serviço atu tau-matan ba ema seluk? Se mak iha mundo ne’e bele descança husi serviço hirak ne’e? mai ita koko halo serviço hirak ne’e ho forma irrepreensível no ho caridade […]. Kole sira sei lakon no descança sei to’o mai; maibé descança ne’e sei bele to’o mai liu husi kole. Bero sei liu no rai-maran (pátria) sei to’o mai; maibé sei la to’o ba pátria karik la liu husi bero” (ibid., 6-7).

      Abraão, Marta no Maria fo hanoin mai ita katak: rona no serviço nu’udar atitude complementar rua iha moris, atu halo ita nakloke-an ba Maromak nia presença be lori bênção. Sira nia exemplo convida ita atu iha ita nia loron sira, ita bele reconcilia contemplação ho ação, descança ho kole, hakmatek no serviço, ho matenek no equilíbrio; tau nafatin Jesus nia caridade nu’udar medida juízo nian, Nia Liafuan nu’udar roman no Nia graça nu’udar abut, nebé sustenta ita liu ita nia capacidade rasik (cfr. Fil 4,13).

 

Texto original:

https://www.vatican.va/content/leo-xiv/it/homilies/2025/documents/20250720-omelia-albano.html

 

 

Traduz husi: Zeferino Mesquita Almeida




Kona ba "Timor oan - Maromak oan"

    Nu'udar iniciativa pessoal husi - Zeferino Mesquita Almeida (seminarista diocesano, husi Arquidiocese de Dili; oras ne'e, estuda iha Pontifícia Universidade Gregoriana, Roma) - atu promove lian Tetun liu husi halo tradução ba documento sira, homília sira, mensagem sira nebé mai husi Santo Padre no Magistério Igreja Católica nian. Lian Tetun nebé hakerek iha sítio ne'e sei usa regra ortográfica Tetun Kreda nian, basá sei publica de'it hanoin hirak nebé liga ho fiar sarani nian, nu'udar dalan ida atu tulun sarani sira no ema hotu nebé hakarak conhece no comprende didi'ak mensagem Cristo nian.

Sítio ne'e nakloke mos ba sugestão no crítica construtiva sira nebé mai hato'o liu husi leitór sira, tanba ne'e, sente livre ba, atu hato'o itaboot sira nia hanoin di'ak sira.

Add comment

Comments

There are no comments yet.

Create Your Own Website With Webador