Praça S. Pedro, domingo ba dala-XXVII Tempo Baibain – 05.10.2025
Maun-alin no bin-feton doben sira,
Ohin ita celebra Jubileu ba Mundo Missionário no Migrante sira nian. Ida ne’e nu’udar ocasião kmo’ok ida mai ita atu hamoris fila-fali consciência vocação missionária iha ita nia an, nebé moris husi hakaran atu lori ksolok no consolação Evangelho nian ba ema hotu, liliu ba ema hirak nebé moris hela iha história difícil no kanek. Ha’u hanoin liliu ba maun-alin migrante sira, nebé tenke husik sira nia rain, dala-barak tenke husi mos ema hirak be sira hadomi, hakat liu kalan hirak be nakonu ho ta’uk no mesak, hala’o moris iha discriminação no violência.
Ita hotu hamutuk iha ne’e, iha rate Apóstolo Pedro nian, atu ita ida-idak bele dehan ho ksolok: Igreja tomak ne’e missionária – hanesan Papa Francisco dehan – urgente tebes atu «sai ba haklaken Evangelho ba ema hotu, iha fatin hotu, iha ocasião hotu, keta demora tan, sem rejeição no sem ta’uk» (Exort. ap. Evangelii gaudium, 23).
Espírito haruka ita atu continua nafatin Cristo nia obra iha dalan-leet sira iha mundo, fatin hirak nebé dala-ruma iha funu, iha injustiça no terus. Iha cenário nakukun hirak ne’e, mak tanis nebé dala-barak hasa’e ba Maromak iha história ne’e moris fila-fali: Na’i, tan sa mak Itaboot la dehan buat ruma? Tan sa mak sente hanesan Itaboot la iha? Tanis ba moras hirak ne’e hanesan forma oração ida nebé ke’e tomak Sagra Escritura, no dadér ida ne’e, ita rona husi profeta Habacuc: «to’o bainhira, Na’i, mak ha’u husu tulun no Ita la rona ha’u? […] Tan sa mak Itaboot husi ha’u haré sala sira no hamatan nafatin ba desgraça?» (cf. Hab 1, 2.3).
Amu Papa Bento XVI, wainhira hala’o nia visita histórica ba Auschwitz, nia foti fila-fali mahusuk hirak ne’e iha nia catequese hodi dehan: «Maromak nonook, no iha silêncio ida ne’e lés ema be harohan ne’e nia klamar, nebé la kole atu bolu, maibé la hetan resposta ida. […] Ema sente hanesan Maromak dook los, hanesan haluha tiha, hanesan la iha!» (Catequese, 14 setembro 2011).
Maibé, Maromak nia resposta loke fali ita nia an ba esperança. Karik profeta hato’o kona ba kbi’it makás husi buat at nian nebé sente hanesan atu manán ona, iha Maromak nia parte fali dehan ba nia katak buat hotu ne’e sei remata, iha nia data-limite, basá maksoin ne’e sei mai no sei la tarde: «haré ba, ida be la ho klamar moos ne’e monu, maibé ida be justo ne’e sei moris tanba nia fiar-metin» (Hab 2,4).
Tanba ne’e, existe moris ida, possibilidade foun ida husi moris no maksoin nebé mai husi fiar, basá fiar ne’e la tulun de’it ita atu tahan hasouru buat aat no metin iha buat di’ak, maibé muda mos ita nia existência ho forma ida atu sai instrumento salvação nian nebé Maromak hakarak realiza iha mundo ohin loron. No hanesan Jesus dehan mai ita iha Evangelho, ida ne’e nu’udar kbi’it nebé kmán: fiar ne’e la impõe liu husi dalan poder no ho forma extraordinária; to’o de’it hanesan mostarda musan mos natoon ona atu halo buat boot sira (cf. Lc 17,6), basá fiar ne’e lori mos kbi’it domin Maromak nian iha nia an, nebé loke dalan ba salvação.
Ne’e nu’udar salvação nebé realiza wainhira ita compromete ba ita nia an no ita interesse ba ita nia belun sira nia terus, liu husi compaixão Evangelho nian; ne’e nu’udar salvação iha nonook nia laran no sente hanesan la eficaz, loke dalan liu husi gesto no liafuan loro-loron sira, sai hanesan (mostarda) musan ki’ik nebé Jesus dehan mai ita; ne’e nu’udar salvação nebé naktubun neneik wainhira ita sai hanesan “atan folin-laek”, eh wainhira ita hakarak atu hala’o serviço Evangelho nian no serví maun-alin sira sem buka ita nia interesse rasik, maibé atu lori de’it Maromak nia domin ba mundo.
Ho confiança ida ne’e, (Na’i) bolu ita atu hafoun ahi vocação missionária iha ita nia an. Hanesan São Paulo VI dehan, «ita tenke haklaken Evangelho iha período história ema nian nebé extraordinária ne’e, tempo ida nebé la iha precedente, nebé, iha progresso sira be acontence ne’e hamutuk mos ho crise interior barak, nebé la iha mos precedente» (Mensagem ba Loron Mundial Missão nian, 25 junho 1971).
Maun-alin no bin-feton sira, ohin inaugura mos era missionária foun ida iha história Igreja nian.
Karik iha tempo barak nia laran ita hatene de’it mak missão ne’e katak “bá”, ba rai dook sira nebé la conhece Evangelho eh iha situação kiak, ohin loron fronteira missão nian ne’e la’os ona geográfica, tanba kiak, terus no hakaran ba esperança nebé boot ne’e mai rasik ona atu hasoru ita. Ida ne’e hanesan sasin husi história ita nia belun migrante sira, drama husi sira nia halai husi violência, terus nebé sira simu, ta’uk atu la consegue, risco husi hakat tasi nebé perigo, sira nia halerik moras no lakon esperança nian. Maun-alin no feton sira, bero hirak be hakaran atu para iha porto nebé seguro no matan hirak be nakonu ho triste no esperança hodi buka rai-maran hodi tun, keta halo atu sira simu fali mak indiferença nebé malirin eh estigma discriminação nian!
Ida ne’e la’os ko’alia kona ba “bá”, maibé kona ba “hela” atu haklaken Cristo liu husi acolhimento, husi compaixão no solidariedade: hela no la taka-an de’it ho ita nia conforto individualismo nian, hela atu haré ba ema hirak ne’e nia matan be to’o husi fatin dook no terus, hela atu loke sira nia liman no fuan, atu simu sira nu’udar maun-alin no sai hanesan presença consolação no esperança ba sira.
Iha missionária no missionário barak, maibé mos iha fiar-nain barak no ema sira be ho hakarak di’ak nebé serviço hodi serví migrante sira no iha promoção ba cultura fraternidade foun ida iha tema migração ne’e, hodi la haré ba estereótipo no preconceito sira. Maibé serviço folin-aas hirak ne’e book mos ita ida-idak, iha ita nia possibilidade ki’ik sira: ida ne’e mak momento – hanesan Papa Francisco dehan – atu halo ita hamutuk iha “estado permanente missão ninian” (Exort. ap. Evangelii gaudium, 25).
Buat hirak ne’e hotu exige pelo menos compromisso missionário boot rua: serviço hamutuk (cooperação) missionário no vocação missionária.
Uluk-nanain, ha’u husu ba imi atu promove cooperação missionário foun entre Igreja sira. Iha comunidade ulun nian iha tradição sarani nian, hanesan iha ocidental sira, presença husi maun-alin no bin-feton sira husi parte sul husi mundo ne’e tenke sai nu’udar oportunidade, hodi halo intercâmbio nebé hafoun Igreja nia oin no hamoris cristianismo ida nebé nakloke liu tan, moris no dinâmico liu tan. Iha tempo nebé hanesan, missionário ida-idak be sai ba rai seluk, moris tuir mos cultura nebé sira hasoru ho respeito nebé sagrado, nune’e bele lori ba di’ak buat hotu be nia hetan ho di’ak no kmo’ok, no lori liafuan Evangelho nian ba sira hotu.
Ha’u hakarak mos fo hanoin kona ba kmo’ok no importância husi vocação missionária sira. Ha’u ko’alia liliu ba Igreja iha Europa: ohin loron iha necessidade ba impulso missionário foun ida, ba leigo sira, ba religioso no na’ilulik sira nebé oferece sira nia serviço ba rai missão nian sira, ba proposta foun sira no experiência vocacional nebé bele hamoris hakaran hirak ne’e, liliu iha foinsa’e sira.
Belun doben sira, ha’u haraik ha’u nia bênção ho domin nakonu ba na’ilulik local sira iha Igreja particular, ba missionário no missionária sira, no ba ema hirak be iha hela discernimento vocacional. Ba migrante sira, ha’u hakarak dehan: odamatan nakloke nafatin ba imi! Tasi no rai-maran sira be imi hakat liu ne’e nu’udar “fatin salvação” hanesan Bíblia dehan, nebé Maromak horik ba hodi soi Nia povo. Ha’u hein katak imi bele descobre Maromak nia futar-oin iha missionária no missionário sira nebé imi sei hasoru!
Ha’u confia imi iha Maria nia harohan da’et, missionária dahuluk husi nia Oan, nebé la’o ho lalais bá foho sira iha rai Judeia, lori Jesus iha nia knotak no ba serví Isabel. Hein katak nia bele tulun ita, atu ita ida-idak bele sai colaborador ba Cristo nia Reino, Reino domin nian, Reino justiça no dame nian.
Texto original:
Traduz husi: Zeferino Mesquita Almeida
HOMILIA IHA MISSA HO ESTUDANTE UNIVERSITÁRIO SIRA HUSI UNIVERSIDADE PONTIFÍCIA SIRA
Basílica S. Pedro, Segunda-Feira – 27.10.2025
HOMILIA IHA MISSA DOMINICAL BA DALA-XXX, TEMPO BAIBAIN
Basílica S. Pedro – 26.10.2025
HOMILIA IHA MISSA DOMINICAL BA DALA-XXIX, TEMPO BAIBAIN
Misa no canonização ba Beato/a sira: Ignazio Choukrallah Maloyan; Peter To Rot; Vincenza Maria Poloni; Maria del Monte Carmelo Rendiles Martínez; Maria Troncatti; José Gregorio Hernández Cisneros; Bartolo Longo.
HOMILIA IHA MISSA BA JUBILEU ESPIRITUALIDADE MARIANA NIAN
Praça S. Pedro, Domingo ba dala-XXVIII – 12.10.2025
[TETUN] HOMILIA IHA MISSA BA JUBILEU VIDA CONSAGRADA NIAN
Praça S. Pedro, Quinta-feira – 09.10.2025
[TETUN] HOMILIA IHA MISSA BA JUBILEU MUNDO MISSIONÁRIO NO MIGRANTE SIRA NIAN
Praça S. Pedro, domingo ba dala-XXVII Tempo Baibain – 05.10.2025
[TETUN] HOMILIA IHA MISSA BA JUBILEU CATEQUISTA SIRA NIAN
Santo Padre Leão XIV nia homilia iha Missa Dominical ba dala-XXVI, Tempo Baibain
[TETUN] HOMILIA IHA MISSA DOMINICAL BA DALA-XXV, TEMPO BAIBAIN
Paróquia Pontificia Santa Ana, Vaticano – Domingo, 21.09.2025
[TETUN] HOMILIA IHA MISSA CANONIZAÇÃO BA BEATO PIER GIORGIO FRASSATI & BEATO CARLO ACUTIS
Santo Padre Leão XIV nia homilia iha missa dominical, Domingo ba dala-XXIII, Tempo Comum
[TETUN] HOMILIA IHA DOMINGO BA DALA-XX, TEMPO COMUM
Santo Padre Leão XIV nia homilia iha missa dominical, Domingo ba dala-XX, Tempo Comum
[TETUN] HOMILIA IHA MISSA SOLENIDADE ASSUNÇÃO NAIN-FETO NIAN
Missa Solenidade Assunção Nain-Feto nian
[TETUN] JUBILEU FOINSA’E SIRA NIAN – SANTO PADRE NIA HOMILIA IHA MISSA HAMUTUK HO FOINSA’E SIRA
Domingo ba dala-XVIII Tempo Comum
Kona ba "Timor oan - Maromak oan"
Nu'udar iniciativa pessoal husi - Zeferino Mesquita Almeida (seminarista diocesano, husi Arquidiocese de Dili; oras ne'e, estuda iha Pontifícia Universidade Gregoriana, Roma) - atu promove lian Tetun liu husi halo tradução ba documento sira, homília sira, mensagem sira nebé mai husi Santo Padre no Magistério Igreja Católica nian. Lian Tetun nebé hakerek iha sítio ne'e sei usa regra ortográfica Tetun Kreda nian, basá sei publica de'it hanoin hirak nebé liga ho fiar sarani nian, nu'udar dalan ida atu tulun sarani sira no ema hotu nebé hakarak conhece no comprende didi'ak mensagem Cristo nian.
Sítio ne'e nakloke mos ba sugestão no crítica construtiva sira nebé mai hato'o liu husi leitór sira, tanba ne'e, sente livre ba, atu hato'o itaboot sira nia hanoin di'ak sira.
Add comment
Comments